VIAC K TÉME KORONAVÍRUS TU
Nová štúdia zverejnená v časopise European Journal of Epilepsy objasňuje, ako COVID-19 u pacientov narušuje funkcie mozgu. Vedci zistili, že náchylnejší na zmenu fungovania sú starší muži …
Zároveň vyhlásili, že tieto zmeny sú pravdepodobne trvalé. Apelujú preto na ľudí, aby si uvedomili nebezpečnosť koronavírus a možné následky po prekonaní choroby.
Vedci z Baylor College of Medicine v Houstone preskúmali 84 štúdií zahŕňajúcich viac ako 600 pacientov, u ktorých bola diagnostikovaná choroba COVID-19. Ich priemerný vek bol 61 rokov a dve tretiny z nich tvorili muži. Autori štúdie u pacientov skúmali výsledky elektroencefalogramov, známe ako EEG. Tieto testy identifikujú abnormality v mozgových vlnách. Podľa Zulfiho Haneefa, spoluautora štúdie a odborného asistenta neurológie a neurofyziológia na Baylor College, bolo spomalenie mozgových vĺn u infikovaných osôb bežné. To naznačuje, že mozog nefunguje správne. Navyše sa ukázalo, že starší muži sú zdanlivo náchylnejší na zmeny mozgových vĺn. Tieto zistenia sú v súlade s nedávnym výskumom, ktorý odhalil, že vírus je smrtelnější u staršej populácie a u mužov.
K téme:
Hygienici majú pre ľudí s príznakmi COVID-19 dôležitý odkaz: Toto už nerobte!
Igor Bukovský radí Slovákom: Čo presne robiť, keď sa stretnete s Covid pozitívnym človekom
Vedci porovnali chrípku a koronavírus: Čo je smrteľnejšie? Desivý výsledok!
Zmena v duševných schopnostiach sa vyskytla u väčšiny pacientov, preto experti vo svojich štúdiách použili EEG. Pacienti napríklad neboli pri plnom vedomí, neodpovedali primerane alebo boli všeobecne spomalenie. Odborný asistent neurológie v divízii epilepsie na Ohio State University Wexner Medical Center Assad Amin uviedol, že duševné zmeny zvyčajne pozorujú na kriticky chorých pacientoch. Niektoré mozgové abnormality spojené s infekciou COVID-19 sa prenášajú nepriamo. Ide o dôsledok toho, že vírus ovplyvňuje aj iné orgánové systémy. „Postihnutie pľúc spôsobuje, že sa do mozgu dostane menej kyslíka, a postihnutie srdca zase spôsobuje, že sa do mozgu dostane menej krvi,“ vysvetlil Haneef.
Ale Haneef a ďalšie výskumník Arun Antony z neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity v Pittsburghu sa obzvlášť zaujímajú o to, či vírus priamo napáda mozog. Spozorovali totiž, že k zmenám vo funkcii mozgu najčastejšie dochádza vo frontálnom laloku, ktorý sa nachádza priamo za čelom a hrá kľúčovú úlohu vo vedomí, pamäti, pozornosti a reči. „Aj keď o tom nemáme priame dôkazy, existujú určité náznaky, že prevaha zmien v čelnom laloku, ktorý je blízko vstupného bodu vírusu do nosohltana / nosa, naznačuje priame šírenie vírusu,“ podotkol Haneef.
K téme:
Dôležité: Vďaka tejto tabuľke zistíte, či môžete byť nakazení koronavírusom
Ľudia by mali byť opatrnejší: Ochorenie COVID-19 sa najčastejšie šíri v týchto okruhoch
Matka varuje ostatných rodičov: Takto ochoreli moje dve deti na koronavírus, sledujte príznaky!
Zatiaľ nie je jasné, či sú niektoré z týchto mozgových zmien trvalé. Podľa Haneefa boli v štúdii registrované záchvaty u viac ako piatich percent pacientov s COVID-19, čo naznačuje určitú mieru poškodenia mozgu. Haneef sa domnieva, že akékoľvek poškodenie mozgu je pravdepodobne trvalé, pretože mozog nie je tkanivo, ktoré sa dokáže samo regenerovať. Profesor neurológie, pediatrie a genetiky na Stanford University Lawrence Steinman dodal, že chápanie mozgových abnormalít spôsobených chorobou COVID-19 je zatiaľ predmetom skúmania. Zároveň dúfa, že niektoré neurologické zmeny časom ustúpi.
Tento výskum nepochybne zdôrazňuje závažnosť vírusu a jeho dlhodobé následky, čo potvrdil aj Haneef. „Mnohí ľudia si myslia, že ochorie, uzdraví sa a všetko sa vráti do normálu. Ale tieto zistenia nám hovoria, že môžu existovať dlhodobé problémy, čo je niečo, čo sme tušili, a teraz nachádzame ďalšie dôkazy, ktoré túto teóriu podporujú, „uzavrel.