Až 50% detí vo veku do troch rokov prebúdza v noci svojich rodičov s tým, že sa mu nechce spať. Existuje recept na sladké snívanie? Ako sa zbaviť plaču a detských rozmarov, aby celá rodina nemala ráno kruhy pod očami?
Veď som si pred chvíľou ľahla, ale ono už zase plače? Skoro každá mamička to pozná. Únava, neustály dohľad nad plačom maličkého stvorenia o tretej ráno. Potom znovu o štvrtej, a tiež o piatej. Šialenstvo? Nie, možno len zlé návyky.
Zaspávanie v náruči? Zlozvyk!
Medzi dvoma spánkovými cyklami sa normálne budí každé dieťa. K opätovnému zaspaniu potrebuje rovnaké podmienky, ako malo večer, keď išlo spať. Niektoré mamičky si svoje deti „naučia“ na nosenie na rukách, kolísanie v kočíku alebo vzatie do svojej postele. Logicky to isté dieťa bude vyžadovať, akonáhle sa prebudí.
Zásady
Detský doktori sa zhodujú, že napriek presvedčeniu niektorých rodičov, je nutné dieťaťu ukázať, že mamka aj tatko majú v domácnosti rozhodujúce slovo, a rozhodne nehodlajú zachádzať za niektoré hranice, ktoré si predtým určili. Nikto nehovorí, že je to ľahká úloha, zvlášť keď vyčerpaná mamička pociťuje únavu, a nechce sa stať účastníkom scény, v ktorej sa dieťa vzoprie jej rozhodnutiu, že je čas na spánok. Pevné „nie“ by sa však malo stať súčasťou každodenného života, aj napriek obavám, že nám snáď dieťa odoprie svoju lásku.
Tatko to vie najlepšie
Ďalšie na zozname úloh je osvojenie si zaspávania bez sprievodných procesií (nosenie na rukách, kočík, vozenie v aute atď.). Dieťaťu by malo byť všetko vysvetľované s citom a nehou, aby vedelo, prečo nemôže spať u rodičov v posteli, prečo už je vlastne čas do postieľky ísť atď. Robíte to predsa pre dobro jeho i svoje! Nemusíte mať pocit viny. Ak sama dopredu viete, že vždy v zásadách povolíte, pošlite na uspávanie otecka, pretože ten sa len tak rožkom opiť nedá.
Som tu len na chvíľu
Mnohým rodičom pomohla aj technika časových intervalov, kedy sa dieťa po odchode z jeho spálne nechá samé aj napriek nariekaniu päť minút. Potom sa k nemu rodič vráti, upozorní ho, že musí spinkať, a zase odíde, a to bez dotykov, hladenia a podávania fľaštičky s pitím. Ak plač bude aj naďalej pokračovať, tentoraz sa do spálne vracajte po desiatich minútach. Ide o to dieťa ubezpečiť, že jeho najbližší je v tesnej blízkosti, a dodať mu pocit bezpečia. Ďalšie návšteva potom až 20 minút od tej predchádzajúcej. (V prípade nutnosti sa tento interval dodržiava až do zaspania.) Túto metódu odporúča R. Ferber, americký odborník zaoberajúci sa detským spánkom, a je si jej tak istý, že avizuje odstránenie problému za niekoľko nocí od prvého vyskúšania. Presné dodržiavanie minút, hoci s hodinkami v ruke, je však nevyhnutné!
Keď trucovanie vystrieda bolesť
Detský plač však nie je iba o rozmaroch, ale aj zdravotných ťažkostiach. V rozoznaní jedného od druhého pomôže určenie času, v ktorom slzičky tečú prúdom. Obvykle druhá polovica noci znamená iba prebudenie medzi jednotlivými spánkovými cyklami, tá prvá sa však spája s bolesťou počas dlhších chvíľ, kedy dieťatko narieka. Zápcha, zuby,bolesť bruška… To všetko môže zrovna v daný moment hrať úlohu.
Medicína nad zlato: masáž hlavy
Aj keď sa masáž hlavy na upokojenie používa predovšetkým všade možne, len nie u nás, jedná sa o tradičný „liek“ na nespokojnosť a uvoľnenie, pretože ruky matky dieťatku navodia pocit podobný tomu, keď ho hojdala plodová voda. Používa sa k tomu vlažný mandľový olej, alebo olej s výťažkom z harmančeka, ktorý je známy pre svoje relaxačné účinky. Dobré je, že žiadny konkrétny návod, ako na to, neexistuje. Vychádza sa len s vlastných pocitov a láskyplných dotykov, čo mamička hravo zvláda.
Keď mu sa stále nedarí nad nespavosťou vyhrať, a domnievate sa, že vaše dieťa trpí spánkovou poruchou, obráťte sa na detského lekára. My vám však prajeme veľa pohodlných a pokojných nocí bez detského náreku.
