Sú to sviatky jari, ktoré oslavujú prebúdzanie prírody, jej plodnosť, nádej a lásku. Zvyky a tradície sa líšili dedinu od dediny .Ich úlohou bolo zbaviť sa všetkého starého, očistiť domácnosť i telo od chorôb, pripraviť sa na znovuzrodenie prírody.
Posledný týždeň dlhého pôstneho obdobia pripomína utrpenie Ježiša Krista a každý deň má svoje pomenovanie:
Modrý pondelok – v kostoloch sa vešali modré látky
Šedivý utorok – gazdinky vymetali pavučiny a upratovali
Škaredá (čierna) streda – vymetali sa komíny a kto sa mračil, tak mu to zostalo každú stredu v roku, v tento deň zradil Judáš Ježiša.
Zelený štvrtok – v tento deň by sa mali jesť zelené jedlá (špenát, žihľava, žerucha a pod.), Aby bol človek zdravý, zvony „odlietajú do Ríma“ a dedinami obchádzajú až do soboty „Klapač“, chlapci s rapkáčmi .
Veľký piatok – je dňom smútku, pretože Ježiš bol vypočúvaný, odsúdený a ukrižovaný. V niektorých mestách sa hrajú pašiové hry. Podľa starobylých povier sa v týchto dňoch otvárala krajina s pokladmi, nesmelo sa orať a kopať na poli, nepriala sa bielizeň.
Biela sobota – deň, keď bol Ježiš ukladaný do hrobu. Doma varili a piekli obradné pokrmy, piekli sa mazance a baránkovia, muži a chlapci plietli korbáče, zdobila sa vajíčka.
Veľkonočná nedeľa – je najväčším sviatkom celého liturgického roka. Jedli sa pokrmy posvätené v kostole a každý, kto do domácnosti prišiel, musel byť takým jedlom obdarovaný.
Veľkonočný (Červený) pondelok – je najobľúbenejším dňom hlavne u mužov. V tento deň sa malo darovať červené vajce a dievča malo byť vyšibané, aby bolo celý rok zdravé.
Veľká noc je významným kresťanským sviatkom.
Vysvetlenie, ako bol Ježiš mučený pred smrťou
