Asi u žiadnej z plodín na trhu nenájdete toľko rôznych odrôd ako práve u papriky.. .
Papriky obsahujú viac vitamínu C ako citrusové plody, nájdeme v nich vitamíny skupiny B a E či provitamín .Sú bohatým zdrojom draslíka, horčíka a fosforu a majú aj slušné zásoby zinku, medi, železa a jódu.
Jej liečivé účinky
Vďaka obsahu účinných látok papriky znižujú krvný tlak a zvyšujú odolnosť ciev proti arterioskleróze. Pravidelná konzumácia sa odporúča pri zvýšenej hladine cholesterolu, kŕčových žilách, zápaloch žíl a žilovej nedostatočnosti. Pomáha tiež pri bolestiach kĺbov a svalov.
K liečbe paprikou sa používajú predovšetkým pálivé druhy, teda feferónky. Tie obsahujú látku zvanú kapsaicín, ktorý urýchľuje metabolizmus, zlepšuje krvný obeh, podporuje trávenie, peristaltiku čriev a hubí nebezpečné „hnačkové“ baktérie v črevách (Salmonelly, Shigella, E.coli). Zvonka sa používajú na obklady kĺbov, pretože veľmi silno zahrievajú a dráždia pokožku, čím dochádza k väčšiemu prekrveniu a úľave od bolesti.
Pestovanie
Papriky sa zvyčajne pestujú v skleníkoch. Ale nemusíte sa báť, pestovať je možné aj na záhone alebo v kvetináči na parapete. Dokonca je možné pestovať ich aj doma v kvetináči, napríklad feferónky. Je len potrebné zvoliť vhodnú odrodu pre vybrané stanovište.
Vyrobte si paprikové prípravky pre zdravie:
Prášok z papriky
Papriky usušte, zomeľte alebo rozmixujte na prášok a užívajte 3x denne 0,1 gramu pri hnačke, dyspepsii, na povzbudenie krvného obehu a črevnej peristaltiky.
Tinktúra z feferóniek
Čerstvé feferónky pokrájajte a zalejte vodkou tak, aby boli potopené. Nechajte lúhovať 10 dní, potom zlejte a užívajte 3x až 4x denne 10 až 12 kvapiek pred jedlom – na podporu trávenia a krvného obehu.
Pre vonkajšie použitie zmiešajte trochu tinktúry s trochou oleja a mažte na boľavé kĺby.
Sadenice paprík potrebujú doping. Nasypte k nim škrob, radí skúsený záhradník
Pestovatelia zeleniny sa snažia vyhýbať chemickým hnojivám a radšej dávajú prednosť alternatívnym prírodným prípravkom. Je to pochopiteľné a určite aj žiaduce. Takto vypestovaná zelenina je pre ľudský organizmus zdravšia a chutnejšia. Jednou z možností pestovania za pomoci čisto prírodného produktu je aj použitie celkom obyčajného škrobu. Ako na to?
Čo je škrob?
Rastliny si vytvára fotosyntézou polysacharid – škrob (amylum), ktorý si ukladajú vo forme škrobových zrniek do zásobných orgánov ako sú hľuzy, korene a semená. Ide o hlavnú zložku zásoby energie, ktorú rastlina potrebuje pre prebiehajúce biologické procesy. Medzi rastliny, ktoré obsahujú najviac škrobu, patria zemiaky, ryža, kukurica, obilniny. Škrob sa hojne používa v potravinárskom a chemickom priemysle. Vyrába sa podrvením hlavnej suroviny a vypieraním. Ide o čisto organickú látku.
Škrob ako hnojivo
Škrob je prírodným doplnkom k organickému hnojeniu a podporuje zadržiavanie vody v pôde. Obsahuje dôležité minerálne látky dusík, fosfor a draslík. Najmä fosfor potrebujú rastliny na podporu vývoja koreňov a kvetenstva.
Obohatenie pôdy škrobom
Škrob tiež vyživuje mykorhizné huby, ktoré udržujú pôdu v dobrej kondícii. Rastliny, ktoré sú vysadené do substrátu s dostatočnou sieťou mykorhíznych húb viac prosperujú, majú vitálnejší a zdravší rast, sú rezistentnejšie voči patogénom, lepšie čelia stresu z presádzania, sú odolnejšie proti chorobám a ľahšie sa vyrovnávajú s nedostatkom vlahy.
Škrob k paprikám
Pri vegetačnom štarte paprík sa oplatí použiť škrob, ktorý tlmí šok z presadenia. Naštartuje rýchlejší rast koreňového systému a posilní nadzemné časti rastliny. Papriky budú zdravšie a budú výdatne plodiť. Najvhodnejším spôsobom je pridať do pôdy škrob pod mladú sadenicu pri sadení. Stačí pol malej lyžičky. Pokiaľ máte papriky už vysadené, posypte okolie rastliny malou lyžičkou škrobu. Aby škrob nezostal na povrchu substrátu, prikryte ho asi centimetrovou vrstvou pôdy. Tak sa dostane lepšie ku koreňom, ktoré rýchlo zosilnejú. Dobrý koreňový systém prispeje k lepšej výžive a príjmu vody. Môžete použiť rôzne druhy škrobov. Zemiakový má však väčší obsah fosforu, je teda vhodnejší.
Pokračujte na ďalšej strane
Kde ešte škrob použiť
Škrob využijete ako na izbové rastliny, tak záhradné. Je skvelým dopingom pre papriky, paradajky a uhorky. Bujný porast uhoriek vyžaduje nielen výživu, ale aj podporu biologických procesov, ktoré sa podieľajú na fotosyntéze. S tým všetkým môže pomôcť škrob.
Pozrite sa na celý vegetačný cyklus pestovania uhoriek:
Škrobová voda
Okrem sypkého škrobu môžete používať aj škrobovú vodu. Rozmiešajte lyžičku škrobu do 200 ml studenej vody a roztok použite ako zálievku. Ďalšou alternatívou je nesolená vychladnutá voda z uvarených zemiakov, ryže alebo cestovín.
Všetko s mierou
Pri použití škrobu na papriky, rovnako ako u ostatných hnojív, neplatí: čím viac a častejšie, tým lepšie. Škrob v pôde pomáha chrániť fotosyntetické tkanivá rastliny, posilňuje vývoj koreňov, stoniek a chlorofylu v listoch. Na druhej strane predávkovanie môže zapríčiniť, že sa v pôde spustia hnilobné procesy, ktoré zelenine neprospejú. Jedná sa o polysacharid, ktorý môže prilákať mravce a iný hmyz. Tí môžu rastlinám uškodiť.
Škrob je užitočným doplnkom k organickým hnojivám. Môžete ho používať na izbové rastliny, zeleninu aj na bobuľoviny. Odporúčanie: pokiaľ k paprikám pridávate hnojivo, nikdy nenarušujte jej bezprostredné okolie okopávaním. Rastliny majú plytké korene. Pri ich porušení sa v rastline naštartujú záchranné procesy. Všetku energiu potom venuje k obnove koreňového systému, nie k vývoju kvetenstva alebo plodov. Najlepším spôsobom hnojenia je zálievkou.
