Čím sa život po päťdesiatke líši od vášho predchádzajúceho života? Všeobecne sa má za to, že hlavným dôsledkom predlžovania ľudského života je fakt, že starí ľudia dlhšie žijú. Lenže tak to nie je. Tým hlavným dôsledkom, doslova obrovským a pred našimi očami meniacim celé ľudstvo, nie je to, že vek dlhšie trvá, ale fakt, že oveľa neskôr začína. Pre tých, ktorým je dnes štyridsať, päťdesiat, päťdesiat päť rokov, začne vek niekedy v sedemdesiatich piatich, osemdesiatich rokoch. Teda o dvadsaťpäť rokov neskôr, než pre generáciu našich rodičov. Ešte nedávno boli v ľudskom živote tri hlavné obdobia: mladosť, zrelosť a vek. Teraz „zrelosť“ nastupuje okolo päťdesiatky a znamená začiatok úplne novej, predtým neexistujúcej etapy ľudského života.
Čo o nej vieme?
Trvá takmer tridsať rokov – od päťdesiatich zhruba do 75 rokov.
Na rozdiel od predchádzajúcich predstáv sa fyzické a intelektuálne možnosti človeka v tomto období pri správnom prístupe neznižujú a sú minimálne rovnaké, v niektorých prípadoch dokonca lepšie ako v mladosti.
Je to potenciálne najlepšie, najhodnotnejšie obdobie ľudského života, pretože zjednocuje zdravie, silu a životné skúsenosti. Podľa všetkých štatistík posledných rokov najšťastnejšie obdobie života, jeho vrchol, prichádza v dnešnej dobe približne v 65 rokoch.
Tomu, komu je dnes 55-65 rokov, prežívajú také obdobie ako vôbec prvé v ľudskej histórii. Predtým to skrátka neexistovalo, pretože ľudia starli oveľa skôr.
V nasledujúcich niekoľkých desaťročiach sa ľudia vo veku 50-75 rokov stanú najväčšou vekovou skupinou na Zemi.
Dojčatá sa pripravujú na detstvo, dieťa na dospievanie, dospievajúci na mladosť a v mladosti trávime desiatky hodín prípravou na nadchádzajúce skúšky zrelosti. Až hranicu päťdesiatich rokov prekonávame bez najmenšej predstavy o tom, ako, čím a kvôli čomu žiť ďalej.
Na tom nie je nič divné. Kde by sme mali takéto znalosti vziať, keď ešte pre generáciu našich rodičov päťdesiatkou akosi oficiálne začínal vek a o ďalšom živote sa skôr neuvažovalo.
Málokedy si uvedomíme, že životný program, ktorý bez výnimky svojou životnou púťou nasledujeme, bol založený predchádzajúcimi generáciami. Práve predchádzajúce pokolenia vytvorili všetky knihy, filmy a vzdelávacie systémy, ktoré v detstve a mladosti formovali naše vedomie.
Predchádzajúce pokolenie však nemalo žiadne predstavy o živote po päťdesiatke. Z prostého dôvodu: v ich skúsenosti po päťdesiatke v zásade už o žiadny život nešlo. Preto tiež nie je súčasťou životného programu, ktorý sme zdedili.
Podľa všetkých nazbieraných štatistík tým, ktorým je dnes nejakých 50-55, nezačne vek skôr, ako v osemdesiatich rokoch. To je samozrejme veľmi príjemné. Jednoducho nám bolo darovaných až dvadsaťpäť rokov aktívneho, plného života. Problém sa skrýva v tom, že zaobchádzať s týmto darčekom nás nikto nenaučil.
Takže po päťdesiatke niekedy riskujeme stratu dobrých 25-30 rokov, keď ju akceptujeme ako hranicu staroby. Stratené roky by pre nás pritom bez preháňania mohli byť tie najkrajšie v živote.
Po päťdesiatke nastupuje v živote pozoruhodné obdobie, keď máme čas, máme zdravie aj silu, nemáme už sociálne záväzky, zato máme životné skúsenosti a do začiatku veku nám zostáva ešte štvrť storočia!
Neutrácajte tento čas zbytočne. Neskôr by ste to mohli ľutovať.
Keď máte viac ako päťdesiat, je pre vás dnes možné doslova všetko: nové záujmy, nová zábava, radosti a dojmy, nová kariéra, nová láska, nové cesty.
Pritom kvalita týchto nových zážitkov v mnohom ďaleko prekračuje všetko, čo vám bolo dostupné za neskúsenej a povinnosťami zviazanej mladosti.
