Vedeli ste, že nie všetky druhy zeleniny musíte zo záhonu zobrať ešte pred zimou? Niektoré plodiny tam môžu zostať a prežiť aj chladné mesiace. Stačí len vedieť, ktoré druhy sú vhodné na takýto spôsob pestovania. Jeseň neznamená vždy zber. Alebo áno?
S príchodom jesene často nastane čas, keď sa snažíme rýchlo zozbierať úrodu. Ale je to naozaj nutné pri každom druhu zeleniny? Niektoré plodiny sú na chlad dokonca prispôsobené a majú problém s prílišným teplom, kedy rýchlo idú do kvetu. Tieto zeleniny môžete pokojne nechať vonku – zvládnu aj nízke teploty a môžete ich postupne zberať počas zimy.
Zelenina, ktorá zvládne mrazivé podmienky
Chladu odoláva napríklad špenát, rovnako ako niektoré druhy listovej zeleniny. Zimný šalát dokonca prežije aj silné mrazy, a do záhona sa hodí aj valeriánka, ktorá je chuťovo vynikajúca a vhodná do rôznych jedál. Ani kapusta a kel sa nízkych teplôt neboja. Tieto druhy zeleniny potrebujú mráz, aby stratili svoju prirodzenú horkosť a získali jemnejšiu chuť.
Okrem toho je možné pestovať koreňovú zeleninu, ako je mrkva alebo petržlen, a to aj pod snehovou prikrývkou. Platí to aj pre menej známy paštrnák či čierny koreň. Paštrnák, veľmi podobný petržlenu, je ideálny na prípravu polievok. Čierny koreň, úzky a tmavý, sa chuťovo blíži mrkve či petržlenu, no jeho názov „hadomor španielsky“ sa dnes už nepoužíva. Dnes ho jednoducho poznáme ako čierny koreň. Ďalšími plodinami, ktoré zvládajú zimu, sú napríklad chren, špargľa, pór a rôzne druhy cibuľovín.
Ide o plodiny, ktoré sú vhodné na pestovanie aj počas chladných mesiacov roka. Môžete ich nechať v záhone, prípadne ich chrániť fóliovníkom. Aj keď to nie je práve najkrajšia stavba v záhrade, poskytuje dostatočnú ochranu pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami.
Nenáročné a odolné
Na záver ešte spomenieme jednu zaujímavosť. Aj topinambury môžete nechať v pôde počas chladnej časti roka. Možno ich poznáte pod iným názvom – niekedy sa im hovorí „židovské zemiaky“ alebo „jeruzalemské artičoky“. Tieto názvy sú však pomerne zavádzajúce, pretože s Jeruzalemom nemajú nič spoločné. Topinambury priniesli do Európy francúzski kolonisti a pomenovali ich podľa juhoamerického kmeňa Topinamburov.
Topinambury sa v Európe pestujú najmä vo Francúzsku, ale ich pestovanie je možné aj u nás. Ide o nenáročnú rastlinu, ktorá si vyžaduje zalievanie hlavne v letných mesiacoch, najmä v auguste a septembri, aby bola pripravená na zber. Hľuzy však môžu zostať v pôde dlhšie, pretože sú odolné voči mrazu.
