Yellowstonský národný park je dnes domovom symbolického amerického bizóna, ktorý sa stal jedným z najznámejších zvierat Severnej Ameriky. Vedci sa nedávno pustili do skúmania prehistorických vrstiev rias a sedimentov, ktoré odhalili prekvapivé informácie o tom, ako sa týmto veľkým bylinožravcom darilo v tomto prostredí ešte v čase, keď ich nerušila prítomnosť človeka. Bolo to dávno pred príchodom európskych kolonizátorov, ktorých lov zanechal bizóny na pokraji vyhynutia. Tentokrát sa odborníci zamerali na hĺbkovú analýzu sedimentov, ktoré v sebe uchovávajú záznamy tisícročného života zvierat v oblasti.
Bahno ako kronika minulosti
Ako kľúčový dôkaz zvolili vedci bahenné sedimenty, ktoré obsahujú zvyšky prastarých rias, peľu a výkalov. Zostavovanie dávnej „ekologickej kroniky“ pomocou bahna im umožnilo pochopiť, ako sa menilo zloženie miestnych pastvín a aký vplyv to malo na bizónov a ďalšie zvieratá. Bizóny, ako bylinožravce, sa živia trávami, a tak množstvo peľu môže prezradiť, aké rozsiahle boli pastviny a či by v minulosti dokázali uživiť ich početné stáda. Tento prístup je založený na logike, že čím viac peľu, tým bohatšie a rozsiahlejšie boli trávy, ktorými sa zvieratá mohli živiť.
Historické vrstvy a analýza výkalov. Nová perspektíva na ekosystém
Pri skúmaní sedimentov z dna jazera vedci prišli na to, že v oblasti sa popri bizónoch pásli aj iné veľké bylinožravce, ako sú losy a určité druhy jeleňov. Tieto zistenia získali vďaka analýze špecifických steroidov, ktoré sa našli vo výkaloch zvierat a umožnili im odlíšiť jednotlivé druhy, ktoré tu žili. Týmto spôsobom bolo možné presne určiť, že bizóny a losy boli najčastejšími obyvateľmi týchto pastvín v priebehu posledných 2300 rokov. Štúdia uvádza, že počas začiatku a polovice 20. storočia sa koncentrácia fekálnych steroidov zvýšila do bezprecedentných hodnôt, čo svedčí o vysokom využívaní lokality práve kopytníkmi.
Pohľad na pôvod a vývoj bizónov
Predchodcovia dnešného amerického bizóna prišli do Severnej Ameriky pravdepodobne z Ázie, keď ešte existoval pevninský most na mieste dnešného Beringovho prielivu. Tento druh sa vyvinul z príbuzného bizóna širokočelého (Bison latifrons), mohutného bylinožravca, ktorý žil v týchto oblastiach ešte pred približne 6 000 rokmi, kým nevyhynul.
Bizóni v Yellowstone
Trávnaté oblasti ako zrkadlo dávnych čias
Ak by bolo v prehistorických časoch na yellowstonských pastvinách veľa veľkých bylinožravcov, ich prítomnosť by sa odrazila aj v množstve trávneho peľu. A skutočne, vedci našli dôkazy o zmene počtu a distribúcie trávnatých porastov, ktoré sa dajú porovnať so súčasnou situáciou. Dnes sú bizóny opäť pod ochranou a ich počty sa zvyšujú, vďaka čomu opäť oživujú krajinu Yellowstonu, čo vytvára paralelu s minulými časmi.
Jazerné sedimenty umožnili vedcom detailne zmapovať dávne obdobia oveľa presnejšie, ako by to dokázali samotné nálezy kostí. Prastaré výkaly, zakonzervované v bahne, nesú nezvyčajné a bohaté informácie o živote bizónov v Yellowstone od obdobia okolo roku 238 pred naším letopočtom až do súčasnosti.
