Keď vás niekto šteklí, smejete sa, až vám tečú slzy? Alebo, keď vás niekto pošteklí na bruchu, pod krkom či pod pažou, zostávate v úplnom pokoji? Ak vás zaujíma, prečo sme štekliví, odpoveď na túto otázku vás veľmi prekvapí. Tiež vám zodpovieme, prečo každý človek reaguje na šteklenie inak a prečo samých seba štekliť nemôžeme.
Podstata šteklenia. Ako obrana aj ako podpora sociálnych väzieb
Ak sa niekto ďalší dotkne citlivého miesta na vašom tele, ste štekliví. Veľa ľudí sa smeje alebo krčí aj pri najmenšom náznaku šteklenia. Niektorí však na šteklenie nijako nereagujú a zostávajú v pokoji.
Prečo sme ale štekliví? Jedna z vedeckých teórií hovorí, že šteklivosť je obranný mechanizmus, ktorý sa u človeka vyvinul ako ochrana zraniteľných častí tela. Smiechom pri šteklení v podstate dávame najavo, že nie sme pre druhého hrozba, a tým sa bránime. Je to súčasne aj prejav podriadenosti. Existuje však ďalšia teória o tom, prečo príroda zariadila, že sme štekliví. Táto teória tvrdí, že šteklením vlastne podporujeme sociálne väzby s ľuďmi, ktorí sú nám najbližší.
Prečo na šteklenie reagujeme tak citlivo?
K štekleniu dochádza vo chvíli, keď nás niekto šteklí na najcitlivejších miestach nášho tela. Týmto spôsobom dáva impulz našim podkožným nervom, ktoré následne stimulujú náš hypotalamus. Táto oblasť mozgu je pritom zodpovedná ako za naše emocionálne reakcie, tak za reakcie na boj, útek alebo bolesť. Práve preto, keď vás niekto poštekli, máte tzv. autonómnu emocionálnu reakciu. Výraz a pohyby štekleného človeka sa navyše často podobajú človeku, ktorý trpí silnou bolesťou.
Citlivé miesta na tele, na ktorých sme najviac štekliví
- chodidlá
- podpazušie
- pod krkom
- brucho
- podkolenné jamky
Je veľmi zaujímavé, že niektorí ľudia sú štekliví iba na určitých častiach svojho tela, ale na iných nie. Napríklad jedna osoba môže byť veľmi šteklivá na chodidlách, ale už nijako nereaguje na šteklenie pod pažami. Vedci hovoria, že šteklivosť sa v tomto smere odvíja od citlivosti kože a podkožných nervov.
Skúšali ste už niekde zrýchliť samých seba? Pokiaľ sa vám to nepodarilo, má to svoj dôvod. Reagujeme iba na šteklenie od niekoho iného. Keď sa totiž človek dotýka sám seba, jeho mozog na to odpovedá inak ako pri dotyku ostatných.
