Mnohí z vás si iste zo svojho detstva vybavia niektoré vety, ktoré vám hovorili vaši rodičia a ktoré ste doslova nenávideli. Iste sa tak viacerí z vás zariekli, že až budete mať deti vy, tieto vety rozhodne používať nebudete. Rodičovstvo je ale veľakrát náročnejšie, než sme si mysleli, a výsledkom je to, že aj z našich úst tieto vety naraz vykĺznu. To je samozrejme pod ťarchou každodenných starostí a problémov úplne normálne a pochopiteľné. V našom malom preklade vám prinášame niekoľko viet, na ktoré by ste si ale naozaj mali dať pozor, pretože štúdie potvrdzujú, že pokiaľ ich rodičia používajú príliš často, môžu mať negatívny vplyv na psychický vývoj detí.
Nechaj to, urobím to sama
Táto veta sa najčastejšie vyslovuje pri robení najrôznejších domácich prác, či už pri upratovaní, varení či akejkoľvek ďalšej pomoci v domácnosti. Samozrejme, že musíte počítať s tým, že ak vám dieťa pomôže, výsledok nemusí byť tak sto percentuálny, ako si predstavujete vy, ale na druhej strane, ak svoje deti nenecháte, samozrejme v závislosti na ich veku, aby vám pomohli a pomaly sa tieto veci naučili, výsledkom bude, že deti budú nesamostatné a neustále budú očakávať vašu pomoc. Ak teda nechcete, aby vaše deti boli aj v dospelosti závislé na vašej pomoci, nehovorte im túto vetu a nechajte ich, nech vám pomôžu.
Neplač, neboj sa
Vaše dieťa sa musí cítiť bezpečne, a to sa samozrejme týka nielen fyzickej, ale aj duševnej bezpečnosti. Zároveň je dôležité, aby dieťa mohlo slobodne vyjadrovať svoje pocity, pokiaľ teda v každej situácii hovoríte deťom, čo nechcete, aby robili, bez toho, aby ste si od nich nechali povedať, čo ich k reakcii vedie, môže to vyústiť v emocionálnu zmätenosť detí a stratu dôvery.
Prečo nemôžeš byť ako on či ona
Za slovami on či ona sa najčastejšie skrýva brat či sestra, prípadne spolužiak, ktorý dostal lepšiu známku. Neustále porovnanie s niekým iným, ktoré je z uhla dieťaťa vždy v jeho neprospech, pretože nedosahuje kvalít svojho súrodenca, spolužiaka či kamaráta, má ale na jeho sebavedomie do budúcnosti veľmi negatívny vplyv. Deti si potom prestávajú veriť a niektoré sa aj prestanú snažiť, lebo si myslia, že to nemá cenu, keď sú vždy tými horšími.
Pretože som to povedala
Túto vetu väčšinou vyslovujeme v prípade, keď sme vystresovaní, nemáme dostatok času na to, čo potrebujeme doma urobiť, a chceme napríklad, aby nám deti pomohli či aby nás nerušili. Oni ale naše pocity nepoznajú, a keď im teda povieme „vypni počítač“ či „pomôž mi vybrať nákup“, čím im často prerušíme činnosť, ktorú robia, automaticky sa spýtajú „prečo“. Pokiaľ ale odpoviete „pretože som to povedala“, bez toho, aby ste im svoje pocity či situáciu objasnili, môžu sa cítiť menejcenné.
Sľubujem ti, že …
Dajte si veľký pozor, nech sa často nestane, že dieťaťu niečo sľúbite, aj keď pre vás to môže predstavovať len maličkosť, a potom to nedodržíte. Nedodržané sľuby sú totiž prvopočiatkom pre vznik nedôvery medzi dieťaťom a rodičom.
