Psychológovia našli faktor, ktorý spája všetky dlhoveké a bohaté. Je to mrzutosť.
Kto by nerád žil dlhý život (s množstvom peňazí)? Vedci celé veky pátrajú po tom, čo nám k tomu môže pomôcť. Aký štýl života dokáže predĺžiť život? Čo je zdravé a čo nie je? Názory na to sa neustále mení a aj dnes môžete nájsť niekoľko názorových táborov.
Teraz sa ale zdá, že psychológovia a vedci konci našli faktor, ktorý spája všetky dlhoveké a bohaté! Je to nevrlosť, mrzutosť.
Odmalička počúvame: Nestresuj sa, nenervujte sa, nie je to zdravé. Smej sa, veď smiech predlžuje život!
Tiež sa hovorí, že na lyžičku medu chytíš viac múch než na sud octu. A: Neplač nad rozliatym mliekom!
Zdá sa, že nás od malička odrádzali od toho byť mrzutým pesimistom. Naopak, všetci z nás chceli vychovať optimistické usmievavé a milých ľudí!
Je teda naozaj možné, že cesta k zdraviu, dlhému veku, a dokonca aj k bohatstvu, vedie cez mrzutosť? Hovorí sa: Neplač nad rozliatym mliekom. Lenže my občas plačeme. Kto nie? Nedokážeme emócie zvládať vždy a za všetkých okolností. Hovorí sa: Buď pozitívna, nestresuj sa, však ono to nejako dopadne! Lenže my sa stresujeme! Sú situácie, kedy to inak nejde.
Všetci sme predsa zažili nejaký ten naozaj zlý deň, deň, kedy nám žiadna príslovie, motivačný citáty ani dobre mienky rady nepomôžu. Sú to dni, kedy všetko vnímame čisto negatívne. A to platí aj pre tých najzarytejších optimistami.
Takže ako to je? Vedci a psychológovia sa v súčasnej chvíli domnievajú, že pesimizmus je v mnohých oblastiach ľudského života prospešnejšia ako optimizmus.
Áno, počuli ste správne! Kam sa podel dôraz na pozitívne myslenie? Všetci sa usilovne ženieme za šťastím, usilujeme o pozitívne emócie, všetci túžime po spokojnosti. A celý svet sa nás to pokúša naučiť. Je to tu samý kouč, samá kniha, všade samý motivačný citát alebo heslo. Kto nie je šťastný, navštevuje psychológa. Berieme antidepresíva. Čítame motivačné knihy.
Teraz to ale vyzerá, že všetky tie knihy, čo sa nás snažili naučiť pozitívnemu zmýšľanie, môžeme hodiť rovno do koša!
Mrzutý životný postoj nám môže pomôcť získať viac peňazí, udržať si zdravé manželstvo a prežiť dlhší život!
Uvažovať pesimisticky má svoje nesporné výhody. Keď čakáte to najhoršie, nemôže vás jednoducho nič zlé zaskočiť. Keď ste pripravení na to najhoršie, dokážete sa vysporiadať s čímkoľvek, čo príde. Niet divu, že riziko infarktu je u pesimistov mnohonásobne nižšie!
Poznáte úslovie „pesimista je ten, komu optimista hovorí realista“? Cynickí pesimistickí ľudia mávajú dlhší životy, vyššie zárobky i stabilnejšie vzťahy. Pesimisti sú okrem toho lepšie vyjednávači a väčšinou robia lepšie rozhodnutia.
Byť večným optimistom nie je zďaleka tak dobré, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Prečo?
Optimisti sa snaží vidieť len to dobré na každej situácii a na každej osobe. Lenže tým pádom často prehliada to zlé, ignorujú varovné znamenia a problémy, ktoré treba riešiť.
Optimisti sa tiež častejšie prejedajú, majú problémy s pitím a nadväzujú nebezpečné sexuálne vzťahy.
Príroda nás negatívnymi pocitmi neobdarila pre nič za nič! Tieto pocity vznikajú z nejakého dôvodu, pred niečím nás varujú, na niečo nás pripravujú. Vo výsledku nám pomáhajú prosperovať.
Pocit šťastia býva tiež spojený s tvorbou hormónu oxytocínu. Keď máme ale tohto hormónu v tele nadbytok, znižuje sa schopnosť nášho tela rozpoznávať nebezpečenstvo. Práve to potom vedie k rizikovému správaniu (prejedanie, pitie …).
Teraz už vás možno neprekvapí, že väčšina géniov našej histórie, rovnako tak ako úspešných a bohatých osobností súčasnosti, patrí práve medzi pesimistov!
Medzi najznámejšie pesimistov patria:
- Ludwig van Beethoven – hudobný génius je známe aj pre svoje záchvaty hnevu. Bol nepredvídateľný a temperamentný.
- Isaac Newton – tento chlapík bol vraj veľmi nevrlý a neprajníckom!
- Jeff Bezos – zakladateľ Amazonu je známy svojimi výbuchmi hnevu.
- Hugh Grant – herec je vraj príšerne náladový a neznáša každý film, v ktorom hrá. Od svojej expriateľka dokonca dostal prezývku Grumpelstiltskin.
Takže ako to je? V roku 2009 začal Matthijs Baas z univerzity v Amsterdame skúmať spojenia medzi nevrlosťou a úspešnosťou (a dlhovekosťou).
Matthijs Baas prijal skupinu dobrovoľníkov a rozdelil ich do dvoch skupín.
Polovica písala o niečom, čo je nahnevalo, druhá polovica o niečom, čo je urobilo smutné. Potom boli testovaní pomocou vytvárania kreatívnych nápadov.
Ukázalo sa, že „rozhnevaná“ skupina vytvárala viac originálnych nápadov ako „smutná skupina“. Kým nahnevaní vytvárali úplne nové a inovatívne nápady, smutní postupovali systematicky a držali sa štandardných nápadov.
Zlosť a kreativita ide, zdá sa, ruka v ruke! Zlosť nás vlastne motivuje a zrýchľuje naše myslenie – chceme niečo dokázať!
Keď hnev narastá, myšlienky strácajú svoju obvyklú štruktúru, začínajú sa „rozprchávat“. A presne na tejto schopnosti závisí kreativita – od schopnosti našej mysli preskakovať z jednej línie myslenia do druhej. A presne takto uvažujú šialenci. A géniovia.
Hnev nám naviac tiež dodáva energiu, napomáha tvorbe adrenalínu a pripravuje telo k pohotovosti.
Nútený optimizmus nie je zdravý. Žiadne potláčanie emócií nebýva zdravé. Takže ak niečo cítite, dajte svojim pocitom priechod. Aj keď sú to emócie negatívne.
Kým zlosť nemá na srdcové záchvaty žiadny vplyv, ukázalo sa, že tí, ktorí svoj hnev potláčajú, sú k srdcovým záchvatom až 3x náchylnejší.
Cítiť šťastie je samozrejme fajn, ale nemá to len samé výhody.
Hnev zlepšuje naše jazykové znalosti, pamäť, a údajne zvyšuje aj naše presvedčovacie schopnosti.
Skúste sa zamyslieť. Vrhli ste sa niekedy do niečoho práve v hneve? Myslíte, že vám zlosť pomáha?
A akú osobnosť máte vy?
