Vedci oživili štyridsať tisíc rokov zmrznuté „červami“ zo sibírskeho permafrostu

Ústny otvor sibírskeho červa

Pred piatimi rokmi objavil medzinárodný vedecký tím v sibírskom permafroste desiatky tisíc rokov staré hlísty. Na prekvapenie všetkých sa ich po nejakej dobe podarilo oživiť a znovu uviesť do hibernácie. Teraz vedci popísali, čo všetko sa o týchto pozoruhodných organizmoch dozvedeli.

Sú staré 46-tisíc rokov, ale pre hibernáciu využili rovnaký mechanizmus, ktorý ovládajú ich príbuzní zo súčasnosti. Na prvý pohľad síce vyzerajú tieto sibírske hlísty ako nenápadní červíci, ale pre vedcov predstavujú poklad.

Spočiatku sa zdalo, že títo tvorovia žili na Sibíri pred 42 tisíc rokmi, nová analýza ale ukázala, že to bolo ešte o štyri tisíc rokov skôr. Keď autori výskumu sekvenovali ich DNA, zistili, že jedna z dvoch hlístic je úplne nový druh, ktorý dostal meno Panagrolaimus kolymaensis – podľa rieky Kolymy.

„Radiokarbónové datovanie je úplne presné a vďaka nemu vieme, že naozaj prežili 46 tisíc rokov,“ uviedol o hlístiach spoluautor štúdie Teymuras Kurzchalia z Ústavu molekulárnej bunkovej biológie a genetiky Maxa Plancka v Drážďanoch.

Panagrolaimus kolymaensis Foto: PLOS ONE

Panagrolaimus kolymaensis

Týmto „červom“ rodu Panagrolaimus sa hovorí háďatká. Vyskytujú sa po celom svete a sú známe tým, že prežívajú v prostredí, ktoré ich pravidelne vystavuje vysychaniu alebo mrazu.

Pokiaľ sú háďatká naozaj také staré, ako štúdia naznačuje, išlo by o fascinujúci príklad toho, čomu vedci hovoria kryptobióza, teda schopnosti organizmu spomaliť alebo úplne pozastaviť vlastný metabolizmus v zlých podmienkach.
Niektorí vedci majú pochybnosti

Niektorí vedci sú však k výsledkom štúdie skeptickí, čo platilo aj v prípade prvej správy o exemplároch v roku 2018. Vtedy časť biológov vyjadrila obavy, že analyzované hlísty nemusia byť vlastne vôbec pôvodné a že by mohlo ísť len o znečistenie vzorky.

Patril medzi nich aj prírodovedec Byron Adams z Brigham Young University, ktorého nepresvedčili ani nové poznatky jeho kolegov. „Veľmi rád by som veril, že živočíchy, ktoré opisujú, prežili zamrznutí po dobu 40 tisíc rokov v permafroste,“ konštatoval pre web Scientific American.

Autori výskumu považujú za dôkaz staroby týchto tvorov obsah ich vnútorností, ktorý tvoril rastlinný materiál. Adams síce údajom o starobe rastlinného materiálu verí, nie je to ale podľa neho dôkaz o veku samotných háďatok – tá podľa neho mohla pokojne skonzumovať túto hmotu oveľa neskôr, možno v súčasnosti.

Problém je v tom, že vzorky v roku 2018 odobral ruský partner, takže dokázať dnes, že nedošlo ku kontaminácii, je vlastne nemožné. To autori práce priznávajú, ale súčasne prinášajú iné argumenty: podarilo sa im totiž v laboratórnych podmienkach úspešne prinútiť hlísty, aby vstúpili do stavu podobného vyššie popísanému „zimnému spánku“ a zase ho potom opustili.

Vedci tiež pomohli v tejto štúdii lepšie pochopiť, ako toto zmrazenie funguje a čo je pre neho zásadné. Významnú úlohu v procese hrá cukor menom trehalóza, ktorý má rovnakú funkciu napríklad aj u korytnačiek.

Zdroj: ČT24, Scientific American, PLOS ONE