Najťažší živočích, ktorý kedy žil na Zemi, by mohol mať nového vyzývateľa. Zatiaľ čo doteraz sa týmto titulom pýšil vráskavca obrovský, vedci teraz odkryli fosílie obrie praveké veľryby, ktoré by mohli jeho prvenstvo ohroziť.
Vedci nový druh – pomenovaný Perucetus colossus alebo „kolosálna veľryba z Peru“ – popísali v odbornom časopise Nature. Každý jeho staviteľ váži cez 100 kilogramov a rebrá merali takmer 1,5 metra.
„Je to prapodivná a ohromná fosília, to je jasné,“ povedal denníku The New York Times paleontológ Nicholas Pyenson z prírodovedného múzea vo Washingtone, ktorý sa na výskume priamo nepodieľal. „Z tohto objavu je zrejmé, že existuje množstvo ďalších spôsobov, ako byť veľrybou, ktoré sme doteraz neobjavili,“ uviedol odborník.
Kosti tohto tvora v skutočnosti objavil už pred 13 rokmi Mario Urbina z prírodovedného múzea pri univerzite svätého Marka v Lime. Medzinárodnému tímu vedcov trvalo niekoľko rokov, kým fosílie vykopali z príkreho kamenistého svahu v púšti pri meste Ica. Táto oblasť na juhozápade Peru sa kedysi nachádzala pod hladinou mora a je známa početnými nálezmi morských skamenelín. Výsledkom práce odborníkov bol nález 13 stavcov, štyroch rebier a bedrovej kosti.
Obrie fosílie staré 39 miliónov rokov „sa nepodobajú ničomu, čo som kedy videl,“ povedal autor štúdie Alberto Collareta, paleontológ na univerzite v talianskej Pise.
Po ukončení vykopávok vedci použili 3D scannery na skúmanie povrchu kostí a navŕtali ich, aby mohli nahliadnuť dovnútra. Na základe tejto obrovskej – hoci neúplnej – kostry potom odhadli veľkosť a váhu veľryby, pričom na porovnanie prihliadli na žijúce cicavce, vysvetlil ďalší autor štúdie, paleontológ Eli Amson z prírodovedného múzea v Stuttgarte.
Vedci vypočítali, že váha tohto pravekého obra sa pohybovala v rozmedzí 85 až 340 ton, zatiaľ čo najväčšie nájdenie vráskavci vážili okolo 180 ton. Telo meralo asi 20 metrov; vráskavec bývajú dlhšie, niektorí dorastajú dĺžky až 30 metrov.
Je zaujímavé, že vráskavka nie je najdlhším tvorom ani medzi suchozemskými živočíchmi. Ako pripomína popularizátor Vladimír Socha, je ním Supersaurus vivianae, ktorý je tiež najdlhší stavovec a jeden z najdlhších živočíchov všetkých čias. Ešte dlhšia je ale Trubýš pochybný, čo je podmorský žhavec dosahujúci dĺžku až 50 metrov. Patrí do skupiny trubkýšov rodu Apolémia.
Vráskavec obrovský (Balaenoptera musculus)
Zaradenie: Cetacea (veľryby), Balaenopteridae
Dĺžka: Až 33,6 metra
Hmotnosť: Až 190 ton
Rýchlosť pohybu: Krátko až 50 km/h
Rozšírenie: Predtým všetky svetové oceány
Vráťme sa novému objavu. To znamená, že novo objavená veľryba bola „dosť možno najťažším živočíchom všetkých čias,“ povedal Collareta, ale „veľmi pravdepodobne nebola tým najdlhším.“ Viac vážila hlavne preto, že mala ťažšie kosti s oveľa vyššou hustotou ako vráskavca obrovský, vysvetlil Amson.
Jeho „superhusté“ kosti svedčia o tom, že sa tvor zrejme vyskytoval v plytkých pobrežných vodách, uviedli autori štúdie. Zvierací obyvatelia pobrežných vôd, ako sú kel, mávajú ťažké kosti, pretože im umožňujú držať sa pri dne pri hľadaní potravy.
Je zatiaľ ťažké určiť, čím sa Perucetus colossus kŕmil, aby uživil svoje obrie telo – aspoň dovtedy, kým nájdeme jeho lebku, povedal Amson. Podľa vedcov mohol hľadať potravu pri morskom dne alebo jesť tony plávajúceho planktónu a drobných morských živočíchov.
„Neprekvapilo by ma, keby sa táto vec v skutočnosti živila úplne iným spôsobom, ktorý si vôbec nedokážeme predstaviť,“ povedal Hans Thewissen, paleontológ z univerzity v Rootstowne v americkom štáte Ohio, ktorý sa na výskume tiež nepodieľal.
Autori: ČTK, Technet.cz
Zdroj: idnes.cz
