Viete, že môžete dennodenne škodiť svojmu mozgu bežnými činnosťami?
Sú to činnosti, ktoré robíte všetci, či už viac, alebo v menšej miere a pritom si ani neuvedomujete, že si tým môžete škodiť. O čo teda ide?
1. Nestíhate raňajky? Robíte chybu!
Neškodíte tým totiž len svojmu metabolizmu, ale najnovšie aj mozgu. Málokoho by napadlo, že by práve chýbajúce raňajky mohli byť tými, ktoré môžu škodiť mozgu. Je to tak, pretože ľudia, ktorí neraňajkujú, majú nižšie hladiny cukru v krvi. To v konečnom dôsledku vedie k nedostatočnému prísunu potrebných živín do mozgu a spôsobuje to jeho pomalú degeneráciu. Okrem toho si týmto zlozvykom aj postupne a pritom úplne zbytočne pridávate kilá navyše, pretože si spomaľujete metabolizmus.
2. Mozog nemá rád prejedanie
Podobne, ako jeden extrém – vynechanie raňajok, tak aj opačná strana mince – prejedanie, nepôsobí na váš mozog pozitívne. Zvýšeným prísunom stravy totiž spôsobujete svojmu telu dlhodobú záťaž, ktorá sa môže odraziť v životu nebezpečnom kôrnateniu cievneho systému, teda v ochorení zvanom ateroskleróza. A tá môže zapríčiniť zdravotné komplikácie, ako napríklad mozgovú mŕtvicu, ktorá môže skončiť smrteľne, alebo trvalým postihnutím v podobe ochrnutím časti tela.
3. Fajčenie
Neexistuje jediný dôvod, prečo by ste mali fajčiť, naopak existujú tisíce, prečo by ste s týmto zlozvykom mali skoncovať. Dym, ktorý do seba počas fajčenia vdychujete škodí mozgu, spôsobuje úbytok mozgovej hmoty a môže viesť napríklad ku Alzheimerovej chorobe . Okrem toho fajčenie neškodí len mozgu, ale kompletne celému telu. Fajčiari majú niekoľkonásobne vyššie riziko úmrtia na infarkt , alebo zhubné ochorenia, v porovnaní s nefajčiarmi. Vdychovaný dym je pritom zmesou dechtu, jedovatého kyanovodíka, arzénu, acetónu, pesticídov , metanolu, rádioaktívneho polónia a olova, karcinogénnych uhľovodíkov a iných okolo 400 nebezpečných chemických látok, z ktorých je viac ako 43 preukázateľne rakovinotvorných.
4. Pozor na cukor
Cukor – ďalší tichý zabijak, ktorý sa tvári nevinne. Nadbytok cukru je pre telo veľmi nebezpečný. Okrem toho, že je doslova výživou pre rakovinové bunky, je tiež živnou pôdou pre plesne a rôzne parazity, ktoré v súčasnosti trápia ľudstvo a ktorých je problém zbaviť sa aj pomocou liekov. Ak je cukru príliš veľa, narúša sa celkové trávenie, okrem iného aj vstrebávanie živín, čo môže viesť k zhoršovaniu mozgovej činnosti, nervozite, zhoršenej koordinácie a zvýšenej únave.
5. Nedostatok spánku
Málo spánku škodí . Odnáša si to celé telo, ale najmä mozog, pre ktorý je prioritne fázy spánku určená. Ak spíte menej ako odporúčaných 7 – 8 hodín, váš mozog sa dostatočne nezregeneruje, resp. si neodpočinie a vy sa tak nebudete môcť plnohodnotne koncentrovať na psychické aj fyzické výkony počas nasledujúceho dňa. Dlhodobý deficit spánku navyše spôsobuje jeho degeneráciu a predčasné odumieranie mozgových buniek.
6. Znečistené ovzdušie
Človek potrebuje pre svoj život kyslík . Jeho najväčším spotrebiteľom je pritom práve mozog. Vdychovaním znečisteného vzduchu znižujete prísun kyslíka do mozgu, čím dochádza k zníženiu jeho výkonnosti. Možno budete namietať a poviete si, že sa vzduchom v prostredí, v akom žijete neurobíte nič, ale niečo predsa len urobiť môžete. Vyberte sa každý týždeň niekam do prírody, niekde, kde je veľa stromov a prečistite si nielen pľúca, ale aj mozog. V SR máme takých miest, kde sa to dá našťastie dosť a určite sa nájdu aj vo vašom blízkom okolí.
7. Alkohol
Alkohol je pre mozog a mozgové bunky jednoducho peklo! Ničí nervové bunky predovšetkým v ľavej hemisfére, čo ovplyvňuje jazyk a logiku. Neodporúča sa množstvo vyššie ako 2 Desaťstupňová piva alebo 2 poháre vína za deň.
8. Pasivita a nečinnosť
Mozog zabíja aj vaša lenivosť a pasivita. Mozog musíte cvičiť, musíte ho trápiť úlohami. Skúste sa napríklad učesať druhou rukou než obvykle, alebo si takto vyčistiť zuby. Mrknite na možnosti ako cvičiť mozog .
9. Obezita
Prečo presne nadváha mozgu škodí, lekári zatiaľ nevedia. Odhadujú ale, že problém bude v príliš vysokej hladine krvného cukru. Doteraz sa vedelo, že u obéznych pacientov je vyššie riziko rôznych foriem demencie. Teraz sa ale ukázalo, že urýchľuje aj bežný pokles duševných schopností súvisiacich s vekom. Vyplynulo to zo sledovania 6000 dobrovoľníkov vo veku od 35 do 55 rokov. Tí po dobu jedného desaťročia pravidelne vypĺňali testy na pamäť a ďalšie kognitívne funkcie. U obéznych ľudí sa prejavovali nielen nepriaznivé zmeny metabolizmu, ale podstatne rýchlejšie sa zhoršovali aj rozpoznávacie a rozumové schopnosti.
