Plány na výsev aj výsadbu už mali byť dávno hotové, ale určite sa môžete pohrať s rozmiestnením ešte teraz. Určite ste sa zaoberali tým, aké druhy na záhone kombinovať. Viete ale, ktoré k sebe nepatria a nikdy by nemali byť spolu?
Pestovateľský plán je veľká vec
Je najvyšší čas na to, dotiahnuť do konca a realizovať váš osevný plán. Pri rozmiestnení rastlín na záhonoch je nutné zvážiť rôzne kritériá. Ide predovšetkým o typ pôdy a jeho vhodnosť pre určité plodiny. Tu hovoríme aj o prehnojení a plodinách prvej, druhej či tretej trate. V niektorých, skôr výnimočných prípadoch je nutné prihliadnuť aj na pH pôdy. Veľmi dôležité je aj oslnenie či chránenosť stanovišťa.
Rotácia plodín
Už zo školy by nám mala byť známa rotácia plodín. Nejde len o nároky na živiny, ale aj o prevenciu šírenia škodcov a chorôb. Pestrosť nielen druhová, ale aj varianty rôznej zeleniny je rozhodne dobré premyslieť. Aj záhradkári s limitovanými pestovateľskými podmienkami často siahnu len po jednom variante zeleniny čo vedie k dozrievaniu a zberu v krátkom čase.
Zberajte postupne
O niečo zaujímavejšie môže byť zber menšieho množstva, ale priebežne, čím budú vždy k dispozícii čerstvé a dostatočne vyzreté plody na okamžitú spotrebu. Odpadnú vám starosti so spracovaním, nehovoriac o výhodách konzumácie čerstvej oproti spracovanej zelenine.
Ako záhradníčenie plánujú skúsení
Ako zostaviť pestovateľský plán? Názorne vám to ukáže autorka z kanála Záhrada zdraví:
Ďalším kritériom rozmiestnenia zeleniny môže byť aj využitie výhod plynúcich zo sprievodnej sadby. Ide o spôsob pestovania, keď rôzne a často nečakané kombinácie rastlín majú zo svojej vzájomnej blízkosti rôzne výhody. Ide predovšetkým o rovnomerné čerpanie živín aj závlahy, ochranu pred škodcami či oporu v raste. Niektoré rastliny je vhodne zosadzovať s inými, pretože lákajú hmyz na opelenie, čím sa zvyšuje aj opelenie okolitých rastlín. Rovnako ako sú niektoré rastliny vhodné na kombinovanie a rast v bezprostrednej blízkosti, iné sa rozhodne neodporúča sadiť.
Čo s čím nevysádzať?
Nevhodné kombinácie rastlín plynú predovšetkým z toho, že si rastliny vzájomne konkurujú, napádajú ich rovnakí škodcovia aj choroby a stávajú sa tak vyložene ich terčom. Rovnako ako sú záhradníci schopní zostaviť vhodné kombinácie, aj tie nevhodné sú dobre známe. Ide napríklad o tieto dvojice zeleniny, ktoré by nemali byť spolu:
- Cibuľoviny a strukoviny
- Hlúbová zelenina a paradajky, papriky, jahody
- Mrkva a reďkovky, paštrnák, kôpor
- Uhorka a zemiaky, aromatické bylinky
- Šaláty a zeler, kel, petržlen
- Paradajky, papriky a kôpor, hlúboviny, fazuľa
- Zemiaky a mrkvy, uhorky, tekvica, slnečnice, paradajky, maliny
- Jahody a hlúboviny, paradajky, zemiaky, baklažán, papriky, mäta,
- Bazalka a tymián, ruta
- Pažítka a strukoviny
- Kôpor a mrkva, paradajky
- Cesnak a kapusta
- Ligurček a rebarbora
- Šalvia a cibuľoviny
Tieto a mnohé ďalšie kombinácie rastlín môžete nájsť ako súčasť literatúry zaoberajúcej sa sprievodnou výsadbou, ktorá je známa a praktikovaná skôr v anglicky hovoriacich krajinách. Sprievodná výsadba sa zakladá na poznatkoch poľnohospodárov využívajúcich tieto vzťahy už tisíce rokov. Jedným z prvých príkladov úmyselnej sprievodnej výsadby sú napríklad „tri sestry“ čiže spôsob, ktorým pôvodní obyvatelia Ameriky docielili vyššie výnosy. Podobne je to aj v Ázii, kde sa ryža kombinuje s pestovaním papradí azola. Tie sú bohaté na dusík, podmáčané prostredie ryžových polí jej vyhovuje. Nejde teda tak celkom o trend alebo novinku, ale o postupy, ktoré sa osvedčili zakrádkárom v minulosti.