Mrkva je veľmi obľúbená zelenina obsahujúca značné množstvo vitamínov a minerálnych látok. Medzi najvýznamnejšie a najznámejšie vitamíny mrkvy sú: A, B a C. Z minerálnych látok je to predovšetkým betakarotén, ktorý chráni váš zrak, ale tiež poskytuje ochranu kože pred UV žiarením. Ďalej v mrkve nájdeme bielkoviny, vlákninu, sodík, draslík, mangán, železo, fosfor a iné potrebné látky. Aby ste si mohli dopriať takú zdravú mrkvu, je lepšie si ju doma vypestovať. Máme pre vás návod, ako vypestovať gigantickú mrkvu, ktorá bude ku všetkému sladká a šťavnatá.
Ideme na prípravu semien
Než začnete s výsevom mrkvy, pripravte si semienka desať až dvanásť dní vopred. Semienka vložte do látkového vrecúška a nechajte ich túto dobu odpočívať zahrabané v zemine. Zvláštne, ale verte, že tento spôsob funguje. Počas tohto obdobia semená vypúšťajú éterické oleje a zároveň budú klíčiť. Po uplynutej dobe vykopte zo zeminy. Semená sú už nafúknuté a mierne naklíčené. Môžete ich vysypať do misky a zasypať zemiakovým škrobom.
Kam s mrkvou
Mrkva má všeobecne rada pôdu hojne zásobenú humusom a živinami. Na druhej strane ale neznášajú čerstvý hnoj. Nezávisle na tom, akú zvolíte odrodu, musíte mrkve pripraviť zeminu, ktorá bude vlhká a bude hojne prehnojená humusom. Mrkva sa seje väčšinou v marci. Ak pestujete mrkvu na priamy konzum, vysejte ju do viacerých fáz. Najneskôr vysejte mrkvu do konca júla.
Siatie mrkvy
Vďaka škrobu sa semená nebudú lepiť na prsty a vy ich tak na zemine uvidíte a môžete ich pekne usporiadať do riadku. Nezabudnite, že pripravená brázda musí byť vlhká, nie suchá. Akonáhle sa voda vstrebe, s opatrnosťou rozložíme semienka po celej brázde a zasypeme suchou zeminou. Mrkva začne riadne klíčiť tretí až piaty deň. Po dobu, čo budú sadenice klíčiť, ich rozhodne nezalievajte lebo budú mrkvy krátke a vodnaté bez chuti.
Kde sa vzala mrkva?
Mrkva, ako ju poznáme dnes (Daucus carota subsp. sativus), je domestikovaná forma divokej mrkvy (Daucus carota), ktorá je pôvodná v Európe a juhozápadnej Ázii. Domestikácia mrkvy sa datuje do obdobia pred približne 1100 rokmi v Afganistane. Pôvodné formy mrkvy boli pestované pre svoje aromatické listy a semená, nie pre ich korene. Tie boli obyčajne tenké a bielo, fialovo alebo žlto zafarbené, nie oranžové ako dnešné odrody.
Oranžová farba mrkvy, ktorú dnes považujeme za typickú, je výsledkom selektívneho šľachtenia, ktoré začalo v 16. a 17. storočí v Holandsku. Jednou z teórií je, že táto zmena bola motivovaná ako pocta holandskej kráľovskej rodine z domu Oranžsko. Vďaka šľachteniu sa vytvorili mrkvy s väčšími, sladšími a menej drevnatými koreňmi, čo ich učinilo obľúbenejšími a výživnejšími.
Postupom času sa zlepšením techník pestovania a šľachtenia objavili rôzne typy mrkvy, vrátane tých, ktoré poznáme dnes, s rozmanitou paletou farieb od bielo-fialovej, žltej až po hlboko oranžovú.
