Keď svokra opäť prišla s celou delegáciou vnúčat na obed, už som to nevydržala a teraz to vyzerá na rozvod. Po piatich rokoch manželstva nás s mužom rozhádala chamtivosť jeho matky. Naše spoločné financie sa začali rýchlo míňať a postupne som zistila, že naša svokra začala pravidelne jesť u nás doma. Veci sa zhoršili, keď k nám začala chodiť aj s vnúčatami. Najviac ma však nahnevalo, keď prišla s celou rodinou deň po mojom narodení a nepriniesla ani tortu. Po tejto udalosti som odmietla ďalej financovať rodinné obedy, čo viedlo k vážnej roztržke s mojím manželom.
Kto by si pomyslel, že po piatich rokoch manželstva nás s mužom rozhádala chamtivosť jeho matky. Prvé roky manželstva bolo všetko v poriadku a ja som si myslela, že so svokrou vychádzam veľmi dobre. Až kým som si nezačala všímať, že náš spoločný rozpočet začal výrazne klesať. Dlho som nechápala, prečo, až kým som nezistila, že naša svokra začala pravidelne jesť u nás doma. Takíto ľudia sa často nazývajú „paraziti na cudzom tanieri“.
Prvé dva roky bolo všetko pokojné, len sme sa vzájomne spoznávali. Neskôr však svokrovci začali chodiť k nám častejšie a stali sa našimi pravidelnými hosťami na víkendových obedoch. Svokra často chválila moje jedlá, že sú chutné a zdravé, s ideálnym pomerom sacharidov a vlákniny. Po ich návšteve však naša chladnička zostávala prázdna, čo si všimol aj môj manžel.
Rodičia ma učili pohostinnosti, a preto som vždy pripravovala niekoľko jedál vopred, keď som vedela, že nás navštívia. Aj keď som si uvedomila, že svokra začala zneužívať svoje postavenie, rozhodla som sa to nechať tak kvôli rodinným vzťahom. Situácia sa však zhoršila, keď sestra môjho manžela začala nechávať deti na starostlivosť svokrovcom. Vtedy sa všetko zmenilo.
Žijeme s manželom od začiatku manželstva v dvojizbovom byte, ktorý nám darovali moji rodičia. Moji rodičia sú bohatší ako manželovi, ale nikdy som mu to nevyčítala. Môj manžel je pracovitý a starostlivý muž, ktorý myslí na našu budúcnosť a na naše budúce deti. Chceme mať aspoň dve, možno aj tri deti, a preto sme sa rozhodli šetriť na výstavbu väčšieho domu. Všetky náklady na bývanie a potraviny hradím zo svojho platu, aby sme čo najviac šetrili.
Preto pre mňa bolo šokom, že peniaze začali rýchlo miznúť. Moja výplata ledva stačila na nákup potravín pre nás dvoch. Problém nebol v tom, že by sme priberali, ale v tom, že sme mali neustále návštevy, ktoré nás stáli veľa peňazí.
Sestra môjho manžela začala nechávať deti u svokrov, keďže jej skončila materská dovolenka a obaja s manželom pracujú. Svokrovci však nikdy nevaria ani pre seba, ani pre vnúčatá, ale chodia k nám. Vždy sa pred príchodom spýtajú, čo som navarila, akoby si rezervovali stôl v reštaurácii. Niekedy sa slušne opýtajú, či majú niečo priniesť, ale vždy to skončí tým, že nič neprinesú, lebo buď zabudli, alebo obchod bol zatvorený.
Vrcholom všetkého bola situácia na moje narodeniny. Nikto z rodiny neprišiel, len zavolali. Moji rodičia žijú ďaleko, takže to chápem, ale svokrovci prišli až na druhý deň s celou delegáciou – vnúčatami a zaťom. Prišli s prázdnymi rukami, ani tortu nepriniesli. Keď som sa ich opýtala, či prišli osláviť moje narodeniny, svokra sa len zasmiala a povedala, že narodeniny som mala včera a dnes je obyčajný deň. Potom sa spýtala, čo máme na obed. Povedala som, že pôstný boršč, čo ju veľmi nahnevalo. Vzala vnúčatá a odišla s tým, že nechce jesť tam, kde ju nečakajú s otvorenou náručou.
Najviac ma však sklamal môj manžel, ktorý ma prosil, aby som sa ospravedlnila. Odmietla som. Ak už svokra k nám nepríde, bude to len dobre. Možno raz nás pozve aj ona na obed.
Zdroj: takprosto.cc
