Keď čerešňová vetvička, utrhnutá počas sviatku svätej Barbory, rozkvitne presne na Štedrý deň, predpovedá to príchod úspešného a šťastného roka. Slobodné dievčatá sa môžu tešiť na nadchádzajúci sobáš, čo je pre mnohých znakom budúcej lásky a oddanosti. Ale odkiaľ pochádza tento starobylý zvyk? A aké sú kroky, ako dosiahnuť, aby sa svätá Barbora vetvička rozkvitla práve počas Vianoc?
Svätá Barbora. Historická legenda a tradície
Svätá Barbora, patrónka horníkov, tesárov, pyrotechnikov, delostrelcov a murárov, je neoddeliteľne spojená so starodávnym vianočným zvykom využívania kvetúcich čerešňových vetvičiek. Tento tradíciou sa zachoval už od pohanských čias a samotná legenda o bohabojnej mučenici pravdepodobne vznikla v 7. storočí. Hoci nie je úplne jasné, či príbeh svätej Barbory vychádza zo skutočných udalostí, je známe, že jej mučenícka smrť sa datuje do obdobia medzi rokmi 286 a 305 počas vlády rímskeho cisára Maximianusa.
Podľa legendy Barbora žila v starovekom meste Nikomédia, ktoré sa nachádza na území dnešného Turecka. Jej otec, Dioskorus, bol pohanský obchodník a nepriateľom kresťanov. Aby ochránil panenstvo svojej dcéry, zavieral ju do veže zakaždým, keď sa vydával na obchodné cesty. Osamotená a túžiaca po viere našla Barbora útechu v učení Ježiša Krista a rozhodla sa prijať kresťanské vyznanie.
Keď jej otec usiloval o jej zasnúbenie, Barbora odmietla, tvrdiac, že je zasvätená Bohu. Dioskorus sa rozčuľoval a požadoval, aby sa jeho dcéra vzdala svojej viery. Avšak silne presvedčená dievčina neústupne stávala pri svojom rozhodnutí. Nakoniec otec neznášal jej tvrdošíjnosť a rozhodol sa ju obviniť z kacírstva. Barbora bola mučená a následne sťatá priamo vlastnou rukou krutého otca.
Ihneď po tejto hroznej udalosti bol Dioskorus zasiahnutý bleskom, čo viedlo k tomu, že svätá Barbora je často vyzývaná na pomoc v núdzi a počas búrkových období.
Pôvod legendy o kvitnúcej vetvičke
Počas svojej izolácie v cele našla Barbora vyschnutú čerešňovú vetvičku, ktorú si každý deň zalievala niekoľkými kvapkami zo svojho prídelu vody. Na pár dní pred jej blížiacou sa smrťou sa na vetvičke začali objavovať krásne čerešňové kvety, ktoré jej prinášali veľkú útechu v týchto ťažkých chvíľach.
Ako zabezpečiť rozkvetie čerešňovej vetvičky
U nás, a najmä v Rakúsku, sa 4. decembra, na sviatok svätej Barbory, tradične oreže čerešňová vetvička a vloží sa do vody. Aj keď je čerešňový strom najbežnejšou voľbou, môžete použiť aj vetvičky z iných stromov, ako sú jablone, marhule, slivky, kaliny, levandule. Avšak najautentickejším a najčastejšie používaným stromom zostáva čerešňa.
Aby drevo lepšie absorbovalo vodu, odporúča sa roztľukať konce vetvičiek pomocou kladivka. Následne celé vetvičky ponorte na tri hodiny do vlažnej vody. Potom ich umiestnite do vázy a uložte na miesto, ktoré je svetlé, ale nie príliš teplé, napríklad do chodby alebo na verandu. Nezabudnite pravidelne meniť vodu, aby ste predišli jej zakazenému stavu. Vetvičky premiestnite do teplejšieho prostredia až tesne pred samotné sviatky.
Ak všetko prebehne správne, na Štedrý deň sa na vetvičke objavia krásne kvety. Ak sa kvety rozkvitnú presne 24. decembra, považuje sa to za mimoriadne dobré znamenie do budúcnosti.
Symbolika kvitnutia barborek a svadobné tradície
V našej krajine je kvitnutie barborek spojené s nádejou na budúci sobáš. Kvety na vetvičke totiž symbolizujú blížiaci sa sviatok. V niektorých regiónoch panuje zvyk, že si dievčatá natrhajú toľko vetvičiek, koľko majú záujemcov o sobáš. Na každú vetvičku sa viažu ceduľky s menami mladíkov. Panna si potom vyberie toho mladíka, ktorého vetvička ako prvá rozkvitne, čo predpovedá úspešný a harmonický sviatok.
Tento tradičný zvyk nielenže pridáva do vianočných osláv špeciálny duch, ale tiež posilňuje vieru a spojenie s patrónkou, ktorá prináša nádej a ochranu pre tých, ktorí ju vyzývajú. Čerešňová vetvička tak zostáva symbolom lásky, viery a budúcich šťastných udalostí.
