Zatiaľ čo naši rodičia žijú sme ich deti!
Ich strata je ranou do konca života, bez ohľadu na to, aký je človek starý. Výskum potvrdzuje, že smútok zo straty rodičov môže skutočne zmeniť prácu nášho mozgu a spôsobiť dlhodobé fyzické následky.
Za pocit bolesti a smútku v našom mozgu sú zodpovedné cingulárne gyrus, frontálna mozgová kôra a mozoček. Sú tiež zodpovedné za spomienky, spánok a chuť do jedla.
To vysvetľuje, prečo, keď sme v stave hlbokého smútku alebo depresie, sme konfrontovaní s poruchou spánku a chuti do jedla.
Strata rodičov v skoršom veku spôsobí u človeka náhly zármutok, ktorý môže viesť k hnevu a depresii.
V prípade, že máme čas pripraviť sa na stratu rodiča, keď je napr. otec alebo matka chorá, nám pomáha ľahšie prijať a spracovať tento druh zármutku.
Strata rodiča môže viesť k zvýšenému riziku dlhodobých emocionálnych a mentálnych problémov, ako je depresia, úzkosť a užívanie návykových látok.
Strata rodičov v detstve tieto šance ešte viac zvyšuje. Približne jedno z 20 detí mladších ako 15 rokov prišlo o jedného alebo oboch rodičov. Keď príde na smrť jedného z rodičov, neexistuje taká vec ako je fráza „musí si tým prejsť.“
Bez ohľadu na to, aký vzťah ste s rodičmi mali, alebo aký druh rodiča to bol, zmení nás to hlboko a navždy, mentálne, fyzicky a emocionálne, po zvyšok nášho života.
