Predstavte si, že spíte vo svojej pohodlnej, teplej posteli. Snívajú sa vám krásne sny a nič vás neznepokojuje. Náhle však fyzicky cítite, že vám niečo sedí na prsiach a dusí vás takmer až do straty vedomia. Celé telo vám znehybnie, nedokážete pohnúť rukou ani nohou, nemáte absolútne žiadnu možnosť brániť sa neznámemu votrelcovi. Počujete desivý zvuk vzduchu, ktorý vám uniká z pľúc a zdá sa vám, že už už vás to hrozné „niečo“ odtiahne niekam do čiernej nepriestupnej temnoty. Srdce vám rýchlo búši a zdá sa, že každú chvíľu vám doslova vyskočí z hrude. Tento des trvá pár sekúnd až pár minút, ktoré sa však zdajú byť celú večnosť. Postupne sa vám vedomie vracia, záhadná bytosť bez stopy mizne, dokážete pohnúť končatinami. V atmosfére takej hrôzy sa dá uveriť v čokoľvek, v domáceho škriatka, ducha i mimozemšťana. Ale čo to bolo naozaj? Ak vás niekedy niečo podobné postihlo, neobviňujte hneď záhadné sily ani sa neobjednávajte k psychiatrovi. Zakúsili ste skrátka spánkovú paralýzu, ktorej sa niekedy tiež hovorí spánková obrna a ešte výstižnejšie “ syndróm starej čarodejnice“.
Prečo k tomuto podivnému javu dochádza a má v nás vyvolávať obavy?
Povedzme rovno, že s čarodejnicami to naozaj nemá nič spoločné. Názov sa zrodil pre desivé sprevádzajúce príznaky, ktoré boli v minulosti spájané s vyčíňaním čarodejníc alebo rôznych domácich škriatkov a raráškov. Aj v minulosti ľudia v tomto stave často vnímali prítomnosť niekoho iného, snáď nadprirodzenej bytosti a zároveň hrôzostrašné pocity dusenia a tlaku na hrudi. Často uvádzali, že im na hrudi niekto priam sedel. Jav a legendy s ním spojené je rozšírený prakticky vo všetkých kultúrach, poznali ho starí Gréci, Čína aj africké krajiny, desivých duchov poznajú na Islande i v Turecku. Mnohí známi umelci spánkovou paralýzou trpeli, napríklad Goya alebo van Gogh a inšpiráciou zrejme boli aj pre Hieronyma Boscha.
O čo teda ide? O nič, čo by sa vymykalo vedeckému poznaniu. Vedci tento druh paralýzy popisujú ako stav prechodu medzi spánkom a bdením. Mozog si čiastočne uvedomuje realitu, ale nedokáže ju naplno odlíšiť od sna. Spánková paralýza je tak akýmsi mostom medzi svetmi. Ide o stav krátkodobý, telo sa v ňom nie je schopné pohnúť, kostrové svalstvo je ochromené a ochabnuté, človek však napriek všetkým pocitom dusenia a nedostatku dychu zostáva pri vedomí. Pretože ide o stav prechodu medzi bdením a spánkom, môže nastať buď pri zaspávaní alebo pri prebúdzaní. Fyziologicky je spojený s ochrnutím, ku ktorému dochádza prirodzene počas tých fáz spánku, kedy človek sníva (REM fáza). Mozog počas nich funguje, telo je však ponorené do spánku a nehýbe sa. Táto nehybnosť slúži na jeho ochranu – pohyby vyvolané snívaním by mohli spôsobiť zranenie. Človek sa v tejto fáze môže náhle prebudiť, mozog však preberá telo z ochranného režimu paralýzy s oneskorením.
Často dochádza tiež k halucináciám sluchovým aj zrakovým, k pocitu, že je človek z tmy pozorovaný, že si ho niekto zblízka prezerá a pohybuje sa po miestnosti. Skutočnosť sa mieša so snom. Môžeme vidieť aj počuť, podvedomie však k prežívanej skutočnosti primieša aj iné obsahy.
Podľa výskumov zažil spánkovú paralýzu aspoň raz v živote každý šiesty až ôsmy človek, sú však aj rizikové skupiny, kde to je až dvadsať percent. V rokoch 1993 a 2002 boli vykonané štúdie ukazujúce, že v šesťdesiatich percentám takzvaných únosov mimozemšťanmi do UFO dochádza v spánku. Keď bola kontrolná skupina podrobnejšie testovaná, vyšlo najavo, že ľudia v nej trpeli spánkovou paralýzou v miere oveľa väčšej ako zvyšok testovaných osôb. Všetci ľudia, ktorí spánkovú paralýzu popisujú, sa zhodujú, že to je hororový zážitok neporovnateľný ani s tou najhoršou nočnou morou. Na základe niektorých štúdií sa tvrdí, že častejšie bývajú spánkovou paralýzou postihnuté osoby s nepravidelným spánkovým režimom alebo ľudia dlhodobo vystavení stresu. Spánková obrna však rozhodne nie je záležitosťou modernej doby. Nevysvetlíte ju zmenami v ľudskom správaní ani zvýšeným stresom. Pádnym argumentom sú tu popisy týchto zážitkov pochádzajúce z dávnych čias a kultúr. Zlí duchovia spánkovej obrny navštevovali v spánku aj príslušníkov prírodných národov. Prečo aj dnes majú halucinácie pri spánkovej paralýze výhradne desivú podobu, je doteraz záhadou. Nie všetko sa teda dá vysvetliť ľahko, prebieha však intenzívny výskum, pretože spánok má veľký význam pre ľudské zdravie. Spánková paralýza je radená medzi spánkové poruchy. Je jasné, že ak sa u niekoho prejavuje opakovane, nemôže to nezanechať následky na jeho zdraví. U nás sa týmto výskumom zaoberá Inštitút spánkovej medicíny Ústavu národného duševného zdravia.
