Buddhistická meditácia sa ukazuje ako efektívny prostriedok na posilnenie ľudskej imunity a zlepšenie fyzického zdravia. Rôzne štúdie, vrátane rozsiahleho výskumu realizovaného významnými svetovými vedcami, naznačujú, že meditácia môže pomôcť v boji proti rôznym ochoreniam, od chrípky až po rakovinu. Tento článok poskytuje prehľad o týchto zisteniach a skúma, ako meditácia ovplyvňuje nervový, imunitný a endokrinný systém.
Buddhistická meditácia má preukázateľne pozitívny vplyv na ľudskú imunitu a môže pomôcť pri liečbe rôznych ochorení, ako sú chrípka, hypertenzia, astma, spastická kolitída, psoriáza a dokonca aj rakovina. Tieto zistenia sú výsledkom desaťročného výskumu vykonaného svetovými odborníkmi na túto tému.
Sympózium organizované Massachusettským technologickým inštitútom v Bostonu privítalo tibetských mníchov a Dalajlámu, ako aj renomovaných vedcov, medzi ktorými nechýbali Eric Steven Lander, vedúci projektu výskumu ľudského genomu, neurolog Jonathan Cohen z Princetonskej univerzity, známy svojím výskumom neurologických mechanizmov rozhodovania, a Daniel Kahneman, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu.
Západní vedci, vybavení najmodernejšími prístrojmi, už dlhé roky skúmajú v Himalájach vplyv buddhistického učenia na psychické aj fyzické zdravie jeho stúpencov. Tento výskum odhalil prepojenie medzi nervovým, imunitným a endokrinným systémom.
Jedným z prvých, ktorý aplikoval metódy buddhistickej relaxácie v praxi, bol doktor Herbert Benson, americký kardiológ a profesor na Harvardskej univerzite. Už v 70-tych rokoch minulého storočia používal meditáciu na liečbu pacientov trpiacich nervovými poruchami. Kým Benson sa zameriaval na krátkodobé účinky, súčasné štúdie sa sústreďujú na dlhodobé fyzické a neurologické prínosy pravidelnej meditácie.
Richard Davidson z University of Wisconsin, uznávaný odborník v tejto oblasti, uskutočnil výskum, ktorý bol publikovaný na jar v britskom časopise New Scientist. Davidson zistil, že buddhisti sú šťastnejší vďaka dlhodobému meditačnému pôsobeniu na mozog.
„Meditácia“, vysvetľuje Davidson, „redukuje aktivitu konkrétnej časti mozgu, a to pravého prefrontálneho kortexu, ktorý je spojený s negatívnymi emóciami, ako sú nepokoj, hnev, strach a depresívne stavy.“
Davidsonovi sa podarilo dokázať, že ľudia, ktorí sa pravidelne venujú meditácii, majú vyššiu hladinu protilátok, čo im pomáha bojovať proti infekciám, ako je chrípka. Ich ľavý prefrontálny kortex, ktorý súvisí s pozitívnymi emóciami, je nadpriemerne aktívny. „Zo 175 ľudí, ktorí sa podrobili trojhodinovému vyšetreniu najmodernejšími prístrojmi, mal najaktívnejší ľavý prefrontálny kortex tibetský mních,“ pokračuje Davidson.
Buddhizmus učí už viac ako 2500 rokov, aby sa žiaci zameriavali na pozitívnu energiu vo vnútri seba, čím neutralizujú negatívne emócie a rozvíjajú pozitívne emócie pre seba a svoje okolie.
Benefity meditácie však nie sú obmedzené len na buddhistov. Od svojho založenia v roku 1979 využíva Metóda buddhistickej meditácie Klinika pre znižovanie stresu (Stress Reduction Clinic) pri lekárskej fakulte Massachusettského technologického inštitútu. Táto klinika lieči pacientov s rôznymi poruchami, od migrény po syndróm chronickej únavy, žalúdočné vredy a fibromyalgie.
„Kvalitatívne zmeny mozgových funkcií zistíme už po dvoch mesiacoch pravidelnej meditácie,“ hovorí profesor Jon Kabat-Zinn, emeritný profesor medicíny a zakladateľ Kliniky pre znižovanie stresu. „Kladné účinky meditácie môže využiť prakticky každý,“ uzatvára.
