V Južnej Afrike sa podarilo biologickému tímu objaviť unikát – termitisko, ktoré je domovom pre milióny termitov už neuveriteľných 34 000 rokov. Toto termitisko nielenže prekonáva vek našich ľudských miest, ale skrýva aj dôležité tajomstvá o tom, ako príroda reguluje uhlíkovú stopu a bojuje proti klimatickým zmenám.
Termitiská. Stavebné majstrovské diela hmyzieho sveta
Tieto fascinujúce stavby patria k najpozoruhodnejším výtvorom v živočíšnej ríši. Ich rozmery sú často ohromujúce – môžu dosahovať výšku až sedem metrov a hmotnosť použitej zeminy sa môže vyšplhať až na 50 ton. Navyše sú technicky mimoriadne prepracované, s prirodzeným ventilačným systémom, ktorý zabezpečuje prísun čerstvého vzduchu. Takéto „mestá hmyzu“ môžu hostiť až 50 miliónov termitov, čo je porovnateľné s počtom obyvateľov metropolitnej oblasti Tokia, najväčšej urbanistickej zóny na svete.
Historický objav pri rieke Buffelsrivier
Najnovší objav, ktorý vedci označujú za prelomový, pochádza z oblasti pri rieke Buffelsrivier v Južnej Afrike. Tu sa tím vedený Michele Francisom zo Stellenboschskej univerzity podrobne venoval výskumu termitísk. Ich analýza odhalila, že termitiská, obývané druhom Microhodotermes viator, majú neuveriteľných 34 000 rokov. Tento vek z nich robí najstaršie obývané termitiská na svete. Prekonali dokonca doterajší rekord z Brazílie o celých 30 000 rokov.
Žijúce pamätníky doby ľadovej
Tieto termitiská existovali už v dobe, keď na Zemi ešte blúdili srstnaté mamuty. Prežili poslednú dobu ľadovú, keď rozsiahle ľadovcové plochy pokrývali časti Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Ich vek navyše presahuje nielen existenciu našich najstarších miest, ako je napríklad Damask starý približne 5 000 rokov, ale dokonca aj európske jaskynné maľby, ktoré sú jedným z prvých prejavov ľudskej kultúry.
Náhoda viedla k objavu tisícročnej histórie
Tento výnimočný objav sa podaril úplne náhodne. Vedci pôvodne skúmali príčiny slanosti podzemnej vody v oblasti, ktorá leží asi 530 kilometrov od Kapského Mesta. Keďže termitiská pokrývajú približne 20 % tejto oblasti, predpokladali, že by mohli mať súvislosť s chemickým zložením podzemnej vody. Pri radiokarbónovom datovaní termitísk narazili na ich ohromujúci vek. Zároveň sa dozvedeli viac aj o histórii klímy v regióne, pretože termitiská slúžia ako prirodzené klimatické archívy.
Termiti a ich prínos k boju proti klimatickým zmenám
Výsledky výskumu ukázali, že v období vzniku termitísk bolo v oblasti oveľa vlhkejšie podnebie. Tento fakt spôsobil rozpúšťanie minerálov, ako je kalcit a sadrovec, ktoré sa následne dostali do podzemných vôd a prispeli k ich slanosti. Kalcit, viazaný hlboko v podzemí, navyše zabraňuje tomu, aby sa uhlík uvoľňoval do atmosféry vo forme oxidu uhličitého, čím zmierňuje globálne otepľovanie.
Okrem toho termiti svojou každodennou činnosťou pomáhajú dlhodobo znižovať množstvo CO2 v atmosfére. Neustálym zhromažďovaním rastlinného materiálu a jeho ukladaním hlboko v pôde obnovujú zásoby uhlíka v zemi. Pri silných dažďoch sa tento uhlík môže premeniť na kalcit a zostať viazaný pod povrchom po celé stáročia.
Výzva na ochranu termitov a ich jedinečných stavieb
Francis a jeho kolegovia zdôrazňujú, že termiti zohrávajú kľúčovú úlohu nielen v prírodnom ekosystéme, ale aj v boji proti klimatickým zmenám. Napriek tomu sú často považovaní za škodcov a ich termitiská bývajú ničené, aby sa uvoľnilo miesto pre poľnohospodársku pôdu. Vedci dúfajú, že tieto nové poznatky pomôžu verejnosti lepšie pochopiť význam termitov a ich pozitívny vplyv na životné prostredie.
Tento objav je dôležitou pripomienkou, že aj tie najmenšie tvory môžu zanechať veľkú stopu v prírode a ich ochrana je kľúčom k udržateľnej budúcnosti. Termitiská, ktoré prežili tisícročia, by mohli byť zdrojom inšpirácie pre moderného človeka – ako dôkaz, že príroda má svoje vlastné riešenia na výzvy, ktorým čelíme.
