Pásavka zemiaková ( Leptinotarsa decemlineata ) je chrobák z čeľade mandelinkovitých , ktorý sa živí spásaním zemiakovej vňate .
Vzhľadovo je absolútne nezameniteľná: má bieložlté až bielooranžové pásiky s celkom desiatimi čiernymi pozdĺžnymi čiarami.
Dorastá veľkosti až 12 mm dĺžky a 8 mm šírky.
Jej pôvodná oblasť výskytu je Severná Amerika
(pravdepodobne nie celá, predpokladá sa, že než ju začali kolonisti šíriť aj so zemiakmi, bol jej výskyt obmedzený na oblasť
Mexického zálivu , prípadne severné Mexiko a Colorado (presne sa nevie).
Zrejme sa jednalo o dosť malé oblasti, pretože vzťah pásavka-zemiaky
bol vzatý na vedomie až v roku 1859 ,
kedy bolo zaznamenané jej prvé masívne premnoženie.
Do Európy bola zavlečená spolu so zemiakmi, a jej pomalé šírenie prudko nabralo na rýchlosti po druhej svetovej vojne ,
kedy vzrástla úroveň transportu zemiakov .
Pásavka potom postupne doputovala až k Uralu .
Okrem zemiakov napadá aj ďalšie ľuľkovité rastliny ( paradajka , paprika , baklažán , ľuľok atď).
Z podlhovastých žltooranžových vajíčok, ktoré pásavky kladú v zhlukoch po 30-35 kusoch na rub listov
(jedna samička môže za svoj dvojročný život naklásť až 2 400 vajíčok),
sa po 4 až 15 dňoch vyliahnu charakteristické tehlovo sfarbené larvy s čiernou hlavou,
čiernym obojkom a radom čiernych (resp. čiernohneých) bodiek po stranách zadočku.
Bez prestania sa živia lístím.
Po 21 dňoch spadnú do pôdy , zahrabú sa 4-10 cm do zeme,
kde sa zakuklia a po dvoch týždňoch vyvinú v dospelé jedince.
Podľa klimatických podmienok sa za sezónu môžu vystriedať až tri generácie ;
Dospelé prezimujú zahrabané v zemi.
Tradičné metódy boja proti pásavke
Jedy proti mandelinke je veľa, ale skôr alebo neskôr,
všetky zemiaky poputujú na náš stôl a potom do našich žalúdkov,
takže budeme hovoriť len o populárnych, environmentálnych spôsoboch..
Dostatočne účinným zostáva najstarší spôsob boja – ručný zber chrobákov a lariev bez mechanického poškodenia .
Pri odchytení sa neodporúča rozdrviť chrobáky medzi riadkami (ako to často robí)
-mali by sa dať do pohára so soľným roztokom .
V prípade ak je vaše zemiakové políčko malé , budete mať možnosť pravidelne kontrolovať rastliny,
a vaša úroda tým neutrpí.
Pri veľkých plochách je ručne zbierať chrobáky nereálne.
Potom prichádzajú na pomoc prírodné a improvizované prostriedky.
„Suché“ metódy
Tieto metódy -sú jednoduché, ale ak budete používať pravidelne, a sú celkom účinné.
Vynikajúco sa osvedčilo, oprašovanie (práškovanie), zelených časti rastlín a posyp pôdy medzi rastlinami.
Popol má veľmi dobrý efekt.
Posypáva sa zemiakový kríkov (paradajky, baklažán) preosiatym popolom.
Najúčinnejší je vraj popol z brezy, ale aj ostatné vykazujú dobré výsledky 🙂
Odporúča sa, popoliť ráno, kým sú listy ešte vlhké od rosy alebo po daždi.
Aj po prvom popolení pri pomere 10 kg popola na 1 m² za 1-2 dni spravidla zabijete larvy a dospelé chrobáky.
Pred kvetom sa popolenie sa vykonáva 1 krát za 2 týždne
po odkvitnutí -1 raz za mesiac.
Ak nasypete popol medzi kríky, bude efekt maximálny.
Kukuričná múka – poprašovanie
Účinok je založený na časticiach kukurice, ktorá keď sa namočí,
pásavku jednoducho zduje..
Kukuričná múka spôsobí jej smrť.
Posypete listy šrobom a jemne orosíte..
Podsypanie pilinami..
Je zaručené že ak pôdu pod kríkmi podsypete čerstvými borovicovými pilinami
chrobáka zahubíte..
Neznáša totiž pach dreva.
Pred kvitnutí podsypeme 1 x za 2 týždne
po odkvitnutí 1 x za mesiac..
Polievanie bylinnými čajmi a odvarmi
Overené sú aj odvary z rôznych rastlín proti mendelínke…
Vlašský orech- listy
1 kg čerstvých listov z vlašského orecha , zalejeme 10 litrami prevarenej vody,
prikryté necháme odstáť po dobu 5-7 dní.
Potom roztokom polievajte listy rozprašovaním..
Topoľ – listy
Zalejte pol vedra listou vodou a povarte 15 minút,
potom dolejte do 10 litrov a nechajte odstáť 3 dni.
Takisto rozprašovačom polievajte listy..
Brezový popol
100 g popola zarobíme v 10 litroch vody.
rozprašujeme 3 krát týždenne.
Slnečnica
0,5 kg kvetou slnečnice vylúhujeme v 10 litroch vody 3 dni..