Vianoce sa oslavujú na mnohých miestach po svete, a to aj tam, kde kresťanstvo (vianoce sú sviatky narodenia Ježiša Krista) nemá tak silnú tradíciu..
Oslavujú sa najmä v Európe, Amerike, Austrálii, Afrike a čiastočne aj v Ázii. Prvé záznamy osláv Vianoc pochádzajú zo 4. storočia z Ríma.
Oslavy sa v jednotlivých krajinách líšia s ohľadom na historické tradície či vieru obyvateľov. Všeobecným zvykom patrí zdobenie stromčeka, stavanie betlehemov, spievanie kolied, vzájomné obdarovávanie a hodovanie. V 20. a 21. storočí sú Vianoce, ktorým predchádza štvortýždňové obdobie adventu, vnímané prevažne ako sviatky pokoja a rodiny.
V krajinách s prevládajúcou rímskokatolíckou tradíciou začína oslava Vianoc na Štedrý deň – 24. decembra; slávnosť Narodenia Pána potom pripadá na 25. decembra. Vo väčšine západných krajín ( USA alebo Veľkej Británii) sa darčeky rozbaľujú 25. decembra ráno, pravoslávne krajiny (Grécko, Rumunsko či Rusko) oslavuje 6. a 7. januára.
Jedným zo symbolov Vianoc je stromček, ktorý mával ochranársku funkciu. Tradícia jeho zdobenia pochádza z Nemecka, jedna z prvých správ o ozdobenom a osvetlenom stromčeku je v brémskej kronike z roku 1570. V súčasnosti niektorý z ihličnanov či jeho umelá atrapa zdobia príbytky obyvateľov okrem Európy či USA tiež napríklad v Singapure, Austrálii či v Nikarague. V afrických krajinách ľudia často zdobia palmy, v Rusku k oslavám na prelome roku neodmysliteľne patrí Jolka.
Najobľúbenejším vianočným zvykom, najmä medzi deťmi a obchodníkmi, je tradícia obdarovávania. S rozdávaním darčekov je spätá celá rada postáv. Patrí medzi ne najmä svätý Mikuláš (Saint Nicholas) a osoby od neho odvodené: angloamerický Santa Claus, francúzsky P. Noël, írsky a portugalský Father Christmas (Otec Vianoc), holandský Sinterklaas či nemecký Weihnachtsmann. Santa Clausa, zobrazovaného ako veselého, dobre živeného muža s bielym fúzmi, sprevádza v niektorých kultúrach Čierny Peter pre neposlušné deti.
V strednej Európe, v južnom Tirolsku, južnom Nemecku, Rakúsku, Lichtenštajnsku a vo Švajčiarsku potom rozdáva darčeky Christkind čiže Ježiško ( v maďarčine Jézuska). V Rusku obdarúva Dedo Mráz, vo Fínsku Joulupukki, vo Švédsku Jultomten (Vianočný muž), v Nórsku zase dedko Julenissen. Grécke deti dostávajú darčeky od svätého Basila na Nový rok, v Taliansku nadeľuje Babbo Natale, v Turecku Noel Baba a v Poľsku svätý Mikolaj.
Samostatnou kapitolou vianočných osláv je gastronómia. Zatiaľ čo v Česku, Rakúsku či Poľsku patrí medzi tradičné jedlá kapor, v mnohých krajinách dominuje plnený moriak. V severských krajinách je potom obľúbeným pokrmom šunkači rôzna pečienka, vo Francúzsku víťazí husacia pečeň a Quiche – slaný koláč so šunkou a vajcami. Niekde sa ale servírujú aj bezmäsité jedlá, napríklad v Bulharsku či na Ukrajine; tu je tradičným pokrmom Kuta – jedlo z pšenice, medu či maku.
Na stole nechýbajú tiež vianočné cukrovinky a rôzne dezerty. Najznámejším je zrejme anglický vianočný puding s alkoholom, vo Francúzsku majú maškrtu zvanú buche čiže poleno (dezert na spôsob rolády). Belgickú obdobou slovenských vianočiek sú cougnous, v Rumunsku Cozonac. V Maďarsku sa maškrtí orechová roláda, vo Švédsku marcipán a v Argentíne koláče z pštrosích vajec.
K vianočným tradíciám patrí rovnako rozvešané imelo, ktoré je považované za rastlinu pomáhajúcu proti bleskom, chorobám a čarodejníckej moci. Medzi staré obyčaje patrí tiež rozsvecovanie svetiel, ktoré zjavne symbolizuje zimný slnovrat, či výroba betlehemov a jasličiek. Prvé jasle, ako symbol betlehemského mýtu, údajne posvätil pri vianočnej omši už v roku 354 pápež Libérius. Iná legenda hovorí, že jasličky prvýkrát vytvoril o Vianociach v roku 1223 svätý František z Assisi.
Opomenúť nemožno ani vianočné piesne. Tou pravdepodobne najslávnejšou je skladba Tichá noc, o ktorej rozšírenosti svedčí fakt, že sa na Štedrý večer spieva približne v 230 jazykoch, medzi inými aj v samoánštině. Svoju premiéru mala v roku 1818 v Salzburskom Oberndorfe; autorom textu bol miestny farár Josef Mohr, nápev zložil Franz Xaver Gruber. K obľúbeným vianočným piesňam patrí tiež americká Jingle Bells či hit White Christmas od Binga Crosbyho.
