Vedeli ste, že deťom do piatich rokov by sa nemalo podávať surové kravské mlieko? Hoci sa rodičia usilujú zabezpečiť pre svoje deti to najzdravšie a najvhodnejšie, surové mlieko môže byť pre nich rizikové. Tento nápoj, ktorý mnohí považujú za zdroj výživných látok, totiž v surovom stave predstavuje značné zdravotné hrozby. Prečo by mali byť rodičia opatrní?
Mlieko. Nie vždy jednoduchá potravina
Keď sa povie „surové mlieko,“ niektorí si možno predstavia pojem „bio rodičia,“ teda ľudí, ktorí uprednostňujú čisto prírodné produkty. Tento pojem však môže byť zavádzajúci a nemusí vystihovať všetkých, ktorí sa snažia žiť zdravšie a vyberať kvalitné potraviny pre seba a svoje rodiny. S mliekom je to však o čosi zložitejšie, a preto by mal každý spotrebiteľ poznať aj riziká spojené s jeho konzumáciou.
Mliečna intolerancia, alergia na kazeín či srvátkový proteín – to všetko sú dobre známe javy. Ich existencia nie je nová ani módna; ľudstvo ich pozná už tisíce rokov, prakticky odvtedy, čo začalo chovať zvieratá a používať ich mlieko na stravu. Zatiaľ čo mäso bolo súčasťou jedálnička už pri love, mlieko sa v kuchyni objavilo až po domestikácii hospodárskych zvierat.
Ľudské telo na začiatku nebolo schopné stráviť mlieko prirodzene. Dokonca aj pred päťtisíc rokmi väčšina dospelých zažívala tráviace problémy, ako sú bolesti a kŕče brucha či hnačka, ak mlieko skonzumovali. Dospelí sa totiž už narodili s nižšou úrovňou enzýmu, ktorý je na trávenie laktózy potrebný. Na druhej strane deti majú tento enzým na začiatku života v hojnejšom množstve, čo im umožňuje mlieko tráviť omnoho ľahšie.
S mliekom môžu mať problémy deti aj dospelí
Aj dnes sa ukazuje, že genetika nie je všemocná a že mliečna intolerancia je rozšírená. Zvlášť medzi niektorými národmi, ako sú Ázijci, Hispánci či Afričania, sú problémy s laktózou veľmi bežné – trpí nimi až 95 % týchto populácií. Celosvetovo sa odhaduje, že minimálne 65 % obyvateľstva trpí nejakou formou intolerancie laktózy, zatiaľ čo u nás je tento podiel okolo 15 až 20 %.
Problémy však môžu vyplývať aj zo samotného priemyselného spracovania mlieka. Pri veľkovýrobe sa mlieko môže kontaminovať stopami hormónov či antibiotík, čo môže predstavovať ďalšie zdravotné riziko. To vedie niektorých ľudí k tomu, aby sa obzerali po surovom mlieku, pretože sa zdá byť „čistejšie“. Avšak práve surové mlieko môže obsahovať baktérie a iné patogény, ktoré sú pre deti nebezpečné.
Zdravotné riziká surového, nepasterizovaného mlieka
V surovom kravskom mlieku môžu prežívať rôzne baktérie, ktoré pri nepasterizovaní zostávajú živé a prenášajú sa do ľudského tela. U malých detí, ktorých imunitný systém je ešte len vo vývoji, je riziko infekcie týmito baktériami veľmi vysoké. Patria medzi ne závažné infekcie ako salmonelóza, listerióza či ďalšie patogény. Aj keď dospelí môžu týmito chorobami ochorieť, ich imunitný systém je už vyvinutejší a dokáže sa s baktériami lepšie vysporiadať.
Pasterizácia, teda krátke prevarenie mlieka, je jednoduchý, ale účinný spôsob, ako mlieko zbaviť potenciálnych nečistôt a patogénov a urobiť ho bezpečným pre konzumáciu. Tento proces sa odporúča nielen pri mlieku, ale aj pri nepasterizovaných mliečnych výrobkoch, akými sú syry a jogurty. Preto je v obchodoch surové mlieko označené výstrahami na obale, kde sa uvádza, že nebolo pasterizované, a odporúča sa vyhnúť sa jeho konzumácii pre deti mladšie ako 5 rokov, tehotné ženy a ľudí so slabšou imunitou.
Bohužiaľ, mnoho ľudí si tieto riziká neuvedomuje. V roku 2010 napríklad ochorelo na kampylobakteriózu až 71 obyvateľov južných Čiech po tom, ako vypili surové mlieko z automatu. V Nemecku bolo dokonca hospitalizované malé dieťa po tom, čo vypilo mlieko kontaminované baktériami E. coli a Listeria. V americkej Kalifornii mali obdobný problém, keď v rokoch 2023 a 2024 zaznamenali zdravotné ťažkosti až u 171 ľudí po konzumácii surového mlieka. A pritom stačí jednoduché prevarenie, ktoré dokáže tieto riziká zredukovať.
