O výnimočnom vzťahu medzi psami sa hovorí často. Koniec koncov pravdepodobne ide o prvé zviera, ktoré si kedy ľudia domestikovali. Možno aj preto majú psy k človeku ďaleko bližší vzťah než napríklad mačky. Nejakú dobu už tiež tušíme , a každý chovateľ to môže dosvedčiť , že psy rozoznávajú signály o momentálnom naladení ostatných cicavcov vrátane človeka. Dômyselný experiment britských a brazílskych etológov však nedávno dokázal, že ľudským emóciám dokonca do značnej miery rozumejú.
Emócie sú zvláštnym javom, ktorý každý z nás dobre pozná. Snáď by sa dali označiť za subjektívne prežívanie nášho momentálneho stavu. Často sa však môžu prejavovať aj navonok. V takom prípade slúži aj ako signál pre naše ľudské okolie – príjemcu, ktorí sa podľa neho môžu zariadiť.
Už skôr bolo dokázané, že psy na základe zraku a sluchu rozlišujú základné ľudské emócie a dokážu na ne príhodne reagovať. Takéto reakcie sa však teoreticky mohli naučiť, bez toho, aby hlbšie rozumeli súvislostiam medzi tým, čo vnímajú, a tým, čo sami prežívajú. Ak by si však psi dokázali spojiť rôzne zmyslové vnemy súvisiace s ľudskými emóciami do jasne definovaných kategórií, tak by to dokazovalo ďaleko hlbšiu úroveň porozumenia.
Práve to sa etologovia pokúsili preukázať. Pripravili fotografie ľudí a psov s jasne rozoznateľným výrazmi emócií – radosti či hravosti a agresívnemu hnevu, ktoré následne za kontrolovaných podmienok premietali psom najrôznejších plemien.
Každému psovi ukazovali dvojice fotografií znázorňujúci pozitívnu a negatívnu emóciu, a to buď u psa, alebo u človeka. Spolu s tým výskumníci spustili zvukovú nahrávku s emočne nabitými zvuky – pochvalou či okríknutím v im neznámom jazyku, respektíve štekaním alebo vrčaním. Pre kontrolu v niektorých prípadoch sprevádzali fotografie len šum. Ak by psi prednostne sledovali fotografiu súhlasiacu so zvukovým podnetom, potom sa dá predpokladať, že emóciám ostatných psov, respektíve ľudí, naozaj rozumejú.
Najlepší priateľ človeka nesklamal ani tentoraz. Psy naozaj prednostne sledovali súhlasiace podnety, a to preukázateľne v takmer 70 percentách prípadov. Za daných podmienok je to výrazný úspech. Častejšie síce dokázali spojiť emočné prejavy ostatných psov, ale ani u ľudí príliš nezaostávali. Výsledky sa nelíšili podľa pozitívneho či negatívneho naladenia emócie, pohlavia osoby na obrázku ani pozícia fotografie.
Nie je bez zaujímavosti, že sa výsledky nelíšili ani podľa toho, či bolo zviera alebo osoba na obrázku rovnakého či opačného pohlavia ako subjekt. Podľa očakávania sa za prehrávania šumu psi nedívali prednostne ani na jeden obrázok. To všetko psy zvládli bez akéhokoľvek predchádzajúceho tréningu. Opäť sa tak potvrdilo, že vzťah medzi nimi a ľuďmi je neobyčajne hlboký.
