Predpovede kartárov a veštcov možno často prehliadame. Keď sú však podložené vedeckými štúdiami, je rozumné ich brať vážne.
V júni 1972 vystúpil na konferencii OSN o životnom prostredí v Štokholme Jay Forrester, počítačový expert z Massachusettského technologického inštitútu. Jeho úlohou bolo odpovedať na otázku: „Kedy prekoná ľudská spotreba zdrojov a industrializácia možnosti Zeme tieto záťaže zvládať?“
Aby našiel odpoveď, analyzoval vývoj svetovej ekonomiky od roku 1900 až do roku 1970, pričom bral do úvahy faktory ako populačný rast, úroveň znečistenia, stav prírodných zdrojov a kvalitu života. Výsledky, ktoré dosiahol, boli šokujúce.
Viac obyvateľov, väčší tlak na zdroje
Forrester vložil všetky zozbierané údaje do počítačového modelu a čakal na grafické výstupy. To, čo uvidel, bolo alarmujúce. „Ak nenastane zásadná zmena, do roku 2050 môžeme očakávať globálny kolaps,“ uviedol Forrester.
Model WorlOne porovnával životnú úroveň od roku 1900 a zaznamenal, že kvalita života prudko rástla od 40. rokov 20. storočia, no potom sa začala znova zhoršovať. Dôvod? Neustále rastúca populácia a zvyšujúce sa nároky na životný priestor, potraviny a zdroje.
Zhoršujúci sa stav planéty
Planéta musí čeliť nárastu populácie a ich nárokom na prírodné zdroje. „Čím viac ľudí, tým viac znečistenia,“ povedal Forrester, pričom poukazoval na rýchlo rastúce množstvo oxidu uhličitého v atmosfére. Podľa jeho výpočtov bolo najkritickejšie obdobie medzi rokmi 1980 a 2020.
Ak sa bude vývoj uberať rovnakým smerom, kvalita života dosiahne kritický bod a neodvratne poklesne na nulu. Ak ľudstvo nebude konať, do roku 2040 až 2050 civilizácia, ako ju poznáme, jednoducho zanikne.
Pravda alebo len strašenie?
Keď Forrester zverejnil svoje závery, mnohí ich kritizovali a považovali za prehnané. „Tieto výsledky sú prehnané, technologický pokrok sa nedá zastaviť!“ písalo sa v New York Times. Avšak novšie výskumy tieto obavy len potvrdzujú.
Gaya Herringtonová, odborníčka na environmentálne štúdie, sa rozhodla znovu analyzovať Forrestrove údaje po viac ako 50 rokoch. Preskúmala desať dôležitých faktorov, ako sú populačný rast, pôrodnosť, úmrtnosť, produkcia potravín, využívanie zdrojov a trvalé znečistenie. A čo zistila?
Dva možné scenáre
„Sme na križovatke dvoch možností,“ tvrdí Herringtonová. „Jednou je prudký hospodársky a populačný pokles okolo roku 2040. Druhá možnosť predstavuje pomalší úpadok, ktorý síce tiež povedie k poklesu, ale možno sa nám podarí vyhnúť totálnemu kolapsu.“
Podľa nej je riešením investícia do technologického rozvoja a služieb pre verejnosť. „Nasledujúce desaťročie bude rozhodujúce. Ako sa rozhodneme teraz, určí, či sa naša planéta dostane na cestu k stabilite alebo k úplnému úpadku,“ dodáva Herringtonová. Ktorou cestou sa teda vydáme, záleží len na našom správaní.
