Krtkovia patria medzi neobvyklých podzemných živočíchov s pôsobivými schopnosťami a neobyčajnými prispôsobeniami pre život pod povrchom. Ako samotárov ich sprevádza výnimočný apetít a zdatnosť v stavbe tunelov. Dokonca dokážu zmenšiť veľkosť mozgu a niektoré samičky majú telesné časti bežné skôr pre samce – semenníky, ktoré im poskytujú nevyhnutné hormóny pre ich náročný životný štýl.
Zrak krtkom neslúži, zato majú dokonalé ostatné zmysly
Život krtkov sa odohráva vo večnej tme. Ich oči, ktoré sú ukryté v hustej čiernej srsti, majú len veľmi obmedzenú funkciu – dokážu len rozlíšiť svetlo od tmy. Na orientáciu a vyhľadávanie potravy sa spoliehajú predovšetkým na svoje mimoriadne citlivé zmysly. Vynikajúci čuch, hmat a sluch im umožňujú neustále sledovať svoje prostredie, a práve vďaka týmto schopnostiam sú majstrami prežitia v podzemí. Svet krtkov je plný vôní a vibrácií, ktoré im prezradia všetko dôležité o okolí.
Tichý lovec podzemia
Krtko, rovnako ako pavúk vo svojej pavučine, vyčkáva vo svojich spletitých tuneloch, pričom každá jemná vibrácia alebo slabý zvuk mu naznačí, že sa blíži korisť. Dážďovky, larvy, či stonožky, ktoré sa dostanú do blízkosti jeho tunelov, sú pre krtka výživnou pochúťkou. Keď zacíti pohyb, dokáže sa rýchlosťou až štyri kilometre za hodinu vydať k zdroju potravy, pričom ho vedú jeho silné predné nohy a hladká, jemná srsť. Každých niekoľko hodín obchádza svoj labyrint, aby skontroloval, či sa neobjavila ďalšia korisť.
Energetická úspora. Zmenšenie mozgu v zime
Krtkovia sú nesmierne žraví – každý deň musia skonzumovať viac ako polovicu svojej vlastnej telesnej hmotnosti, aby udržali svoj rýchly metabolizmus. Počas zimy, keď je potravy menej, majú unikátnu schopnosť zmenšiť svoj mozog a lebku, čo im pomáha šetriť energiu. Takto znížené energetické nároky im umožňujú prežiť aj v období, keď je zásobovanie tunelov obmedzené.
Ekologický prínos pre pôdu
Pre krtka je hrabanie a kopanie v pôde hlavnou náplňou života. Na rozdiel od hrabošov, ktorí sa živia aj rastlinnou stravou, krtkovia sa zameriavajú výlučne na živočíšnu potravu a nezriedka sa stáva, že ulovia aj menších hlodavcov či jašterice. Ich aktívna prítomnosť v pôde je prospešná pre ekosystém, pretože ich tunelovanie prevzdušňuje pôdu až do hĺbky 50 centimetrov a zároveň ničia množstvo škodcov, ktorí napádajú rastliny. Krtkovia sú teda dôležitými ochranármi pôdy a sú chránení zákonom – nemôžu sa loviť ani zabíjať.
Krtince. Prekážky, ktoré záhradníkov trápia
Aj keď krtkovia prinášajú pôde veľké benefity, mnohí záhradkári ich považujú za škodcov práve kvôli krtincom. Krtince vznikajú pri tvorbe nových tunelov, keď krtko vytláča na povrch prebytočnú zeminu. Tento malý tvor, merajúci asi 15 centimetrov, dokáže na povrch vytlačiť pôdu s hmotnosťou dvadsaťkrát prevyšujúcou jeho vlastnú. Otvory v krtincoch majú navyše kľúčovú úlohu pre ich prežitie, pretože umožňujú výmenu oxidu uhličitého a zabezpečenie prísunu kyslíka do tunelov. Ak sa krtinec zašľapne, krtko rýchlo vyhĺbi nový, aby sa v pôde neudusil.
Samičky s prekvapujúcou hormonálnou výbavou
Aby boli krtkovia schopní hrabať a kopírovať tunely s takou intenzitou, potrebujú silné svalstvo. Tento rast svalov podporuje hormón testosterón, ktorý sa bežne vytvára v semenníkoch samcov. Prekvapivo však aj samičky krtkov majú semenníky, ktoré síce nevytvárajú spermie, ale produkujú testosterón potrebný pre ich silu. Tento hormonálny prísun umožňuje samičkám hrabať rovnako efektívne ako samcom a brániť svoje teritórium pred neželanými návštevníkmi.
Neustály cyklus aktivity a odpočinku
Krtkovia sú aktívni počas celého dňa i noci. Ich režim pozostáva zo štyroch až piatich hodín hrabania a hľadania potravy, nasledovaných dvoma až troma hodinami odpočinku. Tento cyklus sa opakuje bez ohľadu na čas alebo sezónu. Občas sa v ich živote objavia konflikty so susednými krtkami alebo predátormi, ako sú bociany a líšky. Na jar potom nasleduje obdobie párenia, kedy sa samci často dostávajú do bojov o priazeň samičiek.
Starostlivé matky a rýchle dospievanie potomkov
Krtkovia žijú osamelý život, ale počas párenia, ktoré prebieha medzi marcom a aprílom, sa ich cesty pretnú. Samci vtedy bojujú o samičky a o mesiac neskôr privádzajú samičky na svet tri až štyri mláďatá. Po dobu šiestich týždňov matka kojí svoje mláďatá v hniezde vystlanom lístím a trávou, pričom mladé krtky dosahujú dospelosť do jedného roka a odchádzajú si vytvárať vlastné tunely. Typický krtí život trvá tri až štyri roky.
S týmto prekvapujúcim súborom schopností sú krtkovia majstrami podzemného prežitia. Ich zručnosti a adaptácie sú príkladom fascinujúcej evolučnej stratégie, ktorá im umožňuje prežiť a prospievať v tajomnom svete pod povrchom.
