Už ste niekedy premýšľali nad tým, aká stará je tradícia zdobenia vianočného stromčeka? Zaujíma vás tiež, prečo sa na Vianoce bozkávame pod imelom alebo prečo jeme na Vianoce práve kapra? Ak si nie ste istí odpoveďami, máme ich pre vás. Tiež vám povieme, prečo sa Vianoce volajú Vianoce alebo odkiaľ sa vzalo zlaté prasiatko.
Prečo sa Vianoce volajú Vianoce?
Už ste si niekedy položili otázku, prečo sa Vianociam hovorí Vianoce? Toto slovo je podľa historických prameňov odvodené zo staronemeckého výrazu deň wihen Nachten, ktorý môžeme preložiť ako sväté noci alebo posvätné noci. Tento staronemecký výraz sa v čase premenil na nemecké slovo Weihnachten.
Odkiaľ sa vzalo zlaté prasiatko?
Aj po celý Štedrý deň držíte pôst, aby ste na Štedrý večer videli zlaté prasiatko? Kde sa táto povera vôbec vzala? V našich krajinách sa začala dodržiavať už v dobe stredoveku. Táto vianočná povera sa stavia na neporušenom predvianočnom pôste a sľubuje, že ten, kto sa 24. decembra až do štedrovečernej večere postí (tj nebude jesť mäso), uvidí zlaté prasiatko.
Prečo sa je kapor na Vianoce?
Klasickou súčasťou štedrovečernej večere je vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom. Zaujímalo vás niekedy, prečo sa je u nás na Vianoce kapor? Kapor sa na štedrovečernej tabuli dostal v našich krajinách až v 19. storočí, a to iba v rybnikárskych krajoch, kde sa pripravoval na čierno alebo na modro. Recept na vyprážaného kapra sa objavil až v Československu v 20. rokoch 20. storočia a obľubu našiel najmä v mestách. Vyprážaného kapra ako súčasť štedrovečernej večere spopularizovala prostredníctvom svojej slávnej kuchárky Magdalena Dobromila Rettigová.
Od kedy sa zdobí vianočný stromček?
Dokážete odpovedať na otázku, od kedy sa zdobí vianočný stromček? Rozhodne nejde o tradíciu starú dve storočia. Prvý ozdobený stromček sa podľa legendy objavil už v roku 573 nášho letopočtu. Vianočnú jedličku ozdobil pochodňami v tvare krížov na dvore burgundského kráľa Gontrana misionár Kolumbán z Bobbia, ktorý sa snažil v Burgundsku a Bretónsku priviesť pohanov ku kresťanstvu.
Prečo sa bozkávame pod imelom?
Bozk pod imelom patrí k najobľúbenejším vianočným zvykom. Podľa legendy sa ako prvý bozkával pod imelom svätý Mikuláš so svojou milou. Táto tradícia sa následne stala obľúbenou v 16. storočí na Britských ostrovoch a v Škandinávii. Bozkávanie pod zaveseným imelom získalo následne na popularite vďaka anglickému spisovateľovi Charlesovi Dickensovi, ktorý tento vianočný zvyk opísal vo svojej knihe Kronika Pickwickovho klubu.Z akého dôvodu sa pod imelom bozkávame? Ak sa v adventnom čase a tiež na Vianoce s ďalším človekom pobozkáme pod zaveseným imelom, zaistíme si v budúcom roku dostatočné množstvo šťastia a lásky.
Stručne o štedrom dni
Štedrý deň, známy aj ako Vianočný Štedrý deň, je v mnohých kultúrach oslavovaný 24. decembra. Tento deň predstavuje vrchol vianočných sviatkov a je často spojený s rodinnými stretnutiami, darčekmi a tradičnými vianočnými večerami. Je to čas pokoja, radosti a zdieľania so svojimi blízkymi. V niektorých krajinách sú na Štedrý deň rozdávané darčeky, zatiaľ čo v iných to nastáva až na Vianoce, 25. decembra. V každej kultúre má Štedrý deň svoje jedinečné tradície a zvyky, ktoré odrážajú miestne obyčaje a náboženské presvedčenia.
