Pavučinec plyšový patrí medzi najnebezpečnejšie huby, ktoré rastú v našich lesoch. Na rozdiel od iných jedovatých húb, jeho toxické účinky sa prejavia až po niekoľkých týždňoch, čo ho robí obzvlášť zákerným. Tento fakt bol v minulosti dôvodom, prečo bol považovaný za jedlý.
Až do roku 1958 sa pavučinec plyšový objavoval v atlasoch húb medzi druhmi, ktoré sa odporúčali konzumovať. To, že ide o nebezpečný druh, vyšlo najavo až neskôr. Dôvodom je skutočnosť, že príznaky otravy sa objavujú veľmi neskoro po jeho konzumácii.
Toxíny v tejto hube môžu spôsobiť otravu v období od 2 do 21 dní po jedle, čo je jedna z najdlhších doba, kedy sa otrava hubami môže prejaviť. Práve tento dlhý interval medzi konzumáciou a príznakmi otravy spôsobil, že bol považovaný za bezpečný. Ani lekári, ani postihnutí ľudia si totiž nevedeli spojiť zdravotné problémy s jeho konzumáciou. Prvýkrát sa jeho nebezpečenstvo objavilo v 50. rokoch po hromadných otravách v Poľsku.
Ako sa táto otrava prejavuje?
Hlavným nebezpečenstvom pavučinca plyšového je prítomnosť toxínu orellanínu, ktorý napáda obličky. Pri vyššom množstve huby môžu nastúpiť tráviace problémy, ako zvracanie či hnačka. Ak sa zje len menšie množstvo, tieto príznaky môžu úplne chýbať.
Neskoršie príznaky zahŕňajú problémy s obličkami, ako bolesť pri močení a ich následné zlyhanie. V niektorých prípadoch je potrebná dialýza a dlhodobá liečba, pričom najhoršie prípady môžu skončiť aj smrťou alebo nutnosťou transplantácie obličiek.
Možná zámena s inými hubami
Aj keď otravy touto hubou sú na Slovensku vzácne, neznamená to, že sa nemôžu vyskytnúť. Vzhľadom na dlhý čas, kým sa otrava prejaví, môže byť diagnóza komplikovaná. Výskyt pavučinca plyšového je v slovenských lesoch skôr zriedkavý, ale príležitostne sa objaví.
Niektoré zdroje upozorňujú na možnú zámenu s jedlými hubami, ako sú václavky, hoci odborníci tvrdia, že pavučinec plyšový má veľmi odlišný vzhľad a je málo pravdepodobné, že by došlo k zámene, ak by bol zberač pozorný a skúsenejší.
Ako pavučinec plyšový spoznať?
Táto huba sa najčastejšie objavuje v letných a jesenných mesiacoch v teplejších listnatých lesoch pod dubmi, bukmi alebo lieskami. Má charakteristickú hrdzavú až škoricovo hnedú farbu a jej klobúk je zamatový až plstnatý. Staršie exempláre môžu mať na klobúku lysiny.
Noha tejto huby je valcovitého tvaru so žltkastým až zlatistým nádychom, pričom pri stlačení stmavne. Vôňa pavučinca pripomína vôňu reďkovky. Hoci je na Slovensku vzácna, v hojnejšom množstve rastie v Poľsku, Nemecku či Francúzsku.
