Sacharidy sa delia na jednoduché a zložité.
Tie prvé sa rýchlejšie vstrebávajú a naše telo tak získa okamžitú energiu.
Keď ich však konzumujeme príliš, premieňajú sa v tele na tuky a vytvárajú zásoby, ktoré nechceme. Následne hrozí vznik civilizačných chorôb ako je obezita, hypertenzia alebo diabetes.
Zložité cukry nevedú k ukladaniu tukových zásob a naše telo je spracováva oveľa dlhšie.
Do tejto skupiny patria vláknina, škroby a celulóza.
Naše telo však zbytočne zaťažujú umelé sladidlá, ktoré sú väčšinou pridané vo výrobkoch kde je napísané „bez cukru“.
Melasa, med a trstinový cukor
Melasa je vedľajší produkt výroby cukru a obsahuje znateľne menej kalórií.
Do krvi sa pritom vstrebáva pomalšie a energia z nej dodaná vydrží telu dlhšiu dobu.
Med je skvelá a obľúbená náhrada cukru.
Stačí ho len trocha a pokrm je vďaka nemu nielen sladší ale aj chutnejší.
A hlavne je to výborný spôsob osladenia pre deti.
Trstinový cukor sa považuje za zdravší ako biely rafinovaný cukor, aj keď jeho energetická hodnota sa blíži tomu bielemu.
Jeho veľkým plus je obsah minerálnych látok.
Stévia, javorový sirup a agáve
Stévia patrí medzi najpopulárnejšie prírodné sladidlá, zvyčajne obsiahnutá v najrôznejších druhoch nápojov.
Vyrábajú sa z nej rôzne sladidlá aj sirupy.
Javorový sirup je ďaleko sladší ako samotný cukor, takže ho stačí len malé množstvo.
Obsahuje veľké množstvo minerálov, ktoré sú pre telo dôležité.
Sirup z agáve ovplyvňuje hladinu glykémie a je typický vysokou sladivosťou.
Hodí sa k príprave pokrmov teplej i studenej kuchyne a môže pomôcť aj pri redukčnej diéte.
Kokosový cukor a ovocie
Kokosový cukor sa vyrába zo skaramelizovaného nektáru kokosových kvetov.
Má nízky glykemický index, ale nemôžeme ho použiť do každého pokrmu.
Je bohatý na vitamíny B a tiež obsahuje 14 aminokyselín.
Kokosový cukor môžeme zaradiť medzi antioxidanty.
Veľa sa zabúda aj na prirodzenú sladkosť niektorých ovocných plodov.
Medzi sladkými patria ďatle či natrúhaná mrkva, z ktorej sa pripravujú aj múčniky.
Ďatle sú bohaté aj na vápnik, meď, chlór, železo, draslík a v neposlednom rade aj spomínanú esenciálnu aminokyselinu tryptofan.
Tá sa v mozgu mení na nervový hormón serotonín, ktorý zaručuje dlhý a blahodárny spánok.
