Premiér Eduard Heger (OĽaNO) vyzval ľudí, aby naďalej dodržiavali protipandemické opatrenia, vyhlášky hlavného hygienika a dali sa očkovať.
Správa VLÁDA: Na Slovensku sa od soboty 15. mája končí núdzový stav bola rozšírená od druhého odseku o stanoviská predstaviteľov vládnych strán.
BRATISLAVA 14. mája (SITA) – Na Slovensku sa od soboty 15. mája končí núdzový stav. Po dnešnom rokovaní vlády to povedal premiér Eduard Heger (OĽaNO). Ľudí vyzval, aby naďalej dodržiavali protipandemické opatrenia, rešpektovali vyhlášky hlavného hygienika a dali sa očkovať.
„Dnešná dobrá správa je úspechom, o ktorý sme sa všetci pričinili,“ uviedol predseda vlády. Poznamenal, že na základe novej legislatívy mohli ukončiť trvanie núdzového stavu a mohli tak pokračovať v opatreniach potrebných na ochranu zdravia. Vysvetlil, že vláda mohla takto rýchlo prijať zrušenie núdzového stavu, pretože zákon o hospodárskej mobilizácií odsúhlasili expresne poslanci Národnej rady SR (NR SR) aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. Novelu zákona o hospodárskej mobilizácii dnes schválilo 104 poslancov NR SR.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) sa vo svojom príhovore poďakoval občanom za zodpovednosť a trpezlivosť. Zároveň uistil, že novým zákonom o hospodárskej mobilizácii zaistili, aby naďalej z centrálnej úrovne mohli pomáhať zariadeniam a domovom sociálnych služieb, ak to bude potrebné z hľadiska ochranných pomôcok alebo doplnenia personálu dobrovoľníkmi či personálom.
„Nad pandémiou budeme mať vyhraté vtedy, keď všetci budeme chránení, keď budeme zaočkovaní a v našej krajine budeme môcť žiť tak ako pred krízou, slobodne a bez obmedzení,“ uviedla predsedníčka strany Za ľudí a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronika Remišová. Dodala, že dnešný deň je jedným z krokov k víťazstvu nad pandémiou, keďže sa zrušil núdzový stav, zákaz zhromažďovania a stretávania. Požiadala však ľudí, aby nepoľavovali v ostražitosti.
Podľa predsedníčky poslaneckého klubu Sloboda a solidarita (SaS) Anny Zemanovej Slovensko potrebovalo núdzový stav, keďže niektoré opatrenia boli nevyhnutné pre život a chod krajiny, a to predovšetkým v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb. „Pandémia sa ešte neskončila, a preto potrebujeme, aby štát mal v rukách mechanizmy, ktoré môže použiť na zabezpečenie zdravotníckych a sociálnych služieb,“ povedala. Doplnila, že nie je síce naďalej potrebné obmedzovať ľudské práva, ale je stále potrebné zvládnuť prípadnú tretiu vlnu pandémie.
„Verím, že veľká väčšina z nich berie svoje povolanie ako poslanie a reči o masovom odchode zdravotníckych pracovníkoch sa nepotvrdia. Vydržte dovtedy, pokiaľ pandémiu neporazíme,“ vyzval minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) s tým, že on ako šéf rezortu sa pokúsi zlepšiť ich pracovné podmienky, finančné aj spoločenské ohodnotenie. Podľa neho sa ľudia zo zdravotníctva zaslúžili o zrušenie núdzového stavu. Podotkol, že ľudia by mali naďalej sledovať vyhlášky hlavného hygienika a rešpektovať COVID automat.
Epidemická situácia na Slovensku v súvislosti s koronavírusom sa naďalej výrazne zlepšuje. Od pondelka 10. mája máme už len dva bordové okresy (tretí stupeň varovania). Druhý stupeň varovania, teda červená farba, platí pre 33 okresov, prvý stupeň varovania s ružovou farbou pre 44 okresov.
COVID automat – farby okresov podľa epidemickej situácie
- od 10. do 16. mája
Bordové okresy na Slovensku – tretí stupeň varovania (2)
- Myjava, Považská Bystrica
Červené okresy na Slovensku – druhý stupeň varovania (33)
- Bánovce nad Bebravou, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Bardejov, Bytča, Čadca, Detva, Dolný Kubín, Gelnica, Humenné, Ilava, Kežmarok, Kysucké Nové Mesto, Levoča, Martin, Medzilaborce, Nové Mesto nad Váhom, Prešov, Revúca, Ružomberok, Sabinov, Sobrance, Stará Ľubovňa, Svidník, Trenčín, Trnava, Turčianske Teplice, Tvrdošín, Veľký Krtíš, Vranov nad Topľou, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Zvolen
Ružové okresy na Slovensku – prvý stupeň varovania (44)
- Bratislava I.–V., Brezno, Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Komárno, Košice I.–IV., Košice-okolie, Krupina, Levice, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Malacky, Michalovce, Námestovo, Nitra, Nové Zámky, Partizánske, Pezinok, Piešťany, Poltár, Poprad, Prievidza, Púchov, Rimavská Sobota, Rožňava, Šaľa, Senec, Senica, Skalica, Snina, Spišská Nová Ves, Stropkov, Topoľčany, Trebišov, Žilina a okres Zlaté Moravce
Od pondelka 17. mája sa situácia ešte viac zlepší – podľa COVID automatu budú dva bordové okresy, 23 červených a 50 okresov bude v ružovej farbe. Druhý stupeň ostražitosti, teda oranžová farba, bude platiť pre štyri okresy. Naplnené sú už aj všetky kritériá pre národný limit, tzv. ručná brzda sa tak môže vypnúť. Slovensko sa preto bude od budúceho týždňa riadiť iba regionálnymi pravidlami v rámci COVID automatu.
Naďalej klesá počet prípadov. Za posledných sedem dní u nás pribudlo 2140 prípadov ochorenia COVID-19, ktoré odhalili PCR testy (štvrtok – 294, streda – 328, utorok – 404, pondelok – 350, nedeľa – 311, sobota – 80, piatok – 373).
Klesá aj počet hospitalizovaných aj pacientov na umelej pľúcnej ventilácii. Za posledný týždeň koronavírus na Slovensku zabil 224 ľudí (štvrtok – 33, streda – 39, utorok – 19, pondelok – 26, nedeľa – 32, sobota – 29, piatok – 44).
Významná časť dospelých obyvateľov Európskej únie (EÚ) sa pravdepodobne nedá zaočkovať, keď im ponúknu vakcínu proti koronavírusu. Stupeň ich váhania s očkovaním pritom zrejme súvisí s používaním sociálnych médií. Informuje o tom spravodajský portál DW s odvolaním sa na štúdiu publikovanú vo štvrtok.Štvrtina dospelých, ktorí sa vyjadrili, že sa pravdepodobne nedajú zaočkovať proti ochoreniu COVID-19, sa podľa štúdie aj viac spolieha na získavanie informácií zo sociálnych médií. Podľa výsledkov prieskumu, ktorý publikovala Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound), sa vo výsledkoch ukázalo aj jasné rozdelenie na západ a východ.Viac ako štvrtina, 27 %, respondentov z EÚ, sa vyjadrila, že je nepravdepodobné alebo veľmi nepravdepodobné, že by sa dali zaočkovať. Muži boli pritom k vakcínam skeptickejší (29 %) ako ženy (25 %).
Skutočný zámer dať sa zaočkovať – teda ľudia, ktorí sa vyjadrili, že sa pravdepodobne alebo veľmi pravdepodobne dajú zaočkovať, vo všetkých západných krajinách bloku presiahol 60 %. Výnimkou boli len Francúzsko (48,7 %) a Rakúsko (56,8 %), zatiaľ čo v Nemecku to bolo tesne nad 61 %.
Najvyššie hodnoty pritom prieskum ukázal v severských a stredomorských krajinách, pričom zoznamu vládnu Írsko (86,5 %), Dánsko (86,1 %) a Malta (84 %). Hodnoty nad 80 % mali aj Španielsko, Portugalsko, Švédsko a Fínsko.
Omnoho nižší záujem dať sa zaočkovať sa však ukázal vo východných krajinách únie, pričom sa hodnoty pohybovali od 59 % v Rumunsku po 33 % v Bulharsku, kde sa viac ako 60 % opýtaných vyjadrilo, že je nepravdepodobné alebo veľmi nepravdepodobné, že by sa dali zaočkovať.
Hlavný vplyv na pochybnosti ľudí v súvislosti s očkovaním má podľa prieskumu čas strávený na sociálnych médiách a tiež povaha používaného média. Percento ľudí, ktorí sa pravdepodobne nedajú zaočkovať, dosahuje až 40 % medzi tými, ktorí využívajú sociálne médiá ako svoj primárny zdroj informácií. Medzi ľuďmi, ktorí sa spoliehajú na tradičné médiá, vrátane tlače, rádia alebo televízie, je len okolo 18 % skeptikov.
Prieskum tiež ukázal, že v porovnaní s inými vekovými skupinami, sú vyššie pochybnosti o očkovaní medzi ľuďmi vo veku 35 až 49 rokov. Menej o vakcínach pochybujú študenti, zamestnaní alebo ľudia na dôchodku, zatiaľ čo väčšie pochybnosti zaznamenali medzi nezamestnanými a dlhodobo chorými. Najmenej skeptickí sú pritom študenti.
Podľa Daphne Ahrendt, výskumnej manažérky Eurofound, výsledky prieskumu poukazujú na dôležitosť jasnej komunikácie o bezpečnosti a efektívnosti vakcín. „Vakcíny hrajú kľúčovú úlohu pri prekonaní pandémie COVID-19. Nanešťastie, tieto zistenia odzrkadľujú zlyhanie v poskytovaní presvedčivej a jasnej komunikácie týkajúcej sa efektívnosti a bezpečnosti vakcín,“ skonštatovala.
„Dôvera vo vakcíny súvisí s dôverou v inštitúcie a to je primárne úloha pre zákonodarcov, ale my všetci máme kolektívnu zodpovednosť naprieč spoločnosťou, aby sme zabezpečili, že komunikujeme a publikujeme presné a spoľahlivé informácie o bezpečnosti a dôležitosti vakcín,“ doplnila.
Na elektronickom prieskume sa od februára do marca tohto roka zúčastnilo takmer 47-tisíc ľudí.
