Pojem vegánstvo už pre nás v dnešnej dobe rozhodne nie je cudzí. V kaviarňach a reštauráciách sa s vegánskymi pokrmami stretnete pomerne bežne a mnoho podnikov je vyhradených iba tejto diéte. Ide však o diétu? Pre mnohých je to skôr zdravotný štýl alebo aj postoj. Vegánstvo obnáša vyhýbanie sa všetkým živočíšnym produktom a konzumácii čisto rastlinnej stravy. Je to také radikálnejšie vegetariánstvo, dalo by sa povedať. Pomáha do jedálnička priniesť väčšiu pestrosť a definitívne aj kreativitu, pretože máte obmedzený výber. Vďaka tomu si človek uvedomí, koľko živočíšnych produktov denne skonzumuje a v čom všetkom sa vyskytujú.
Vajcia, mlieko, mäso, to všetko je tabu. Naopak nás to však donúti sa viac zaujímať o vhodné alternatívy a môžete byť príjemne prekvapení svojimi objavmi. Mäso postupne nahradí tofu a sója, kravské mlieko padne za obeť mandľovému. Je dokázané, že vďaka vegánstvu sa nám do jedálnička dostane viac strukovín a zeleniny.
Ako to tak však býva, aj táto minca má dve strany. Byť vegánom síce prináša zvýšenú konzumáciu nespracovaných (a teda pre telo zdravších) produktov, vysoký príjem vlákniny a pozitívnu filozofiu afektujúcu náš všedný život aj mimo kuchyne, ale má svoje negatíva.
V čom vegánstvo škodí
To, že nám z jedálnička zmizne úplne základný zdroj bielkovín, sa samozrejme časom prejaví. Preto si treba starostlivo strážiť náš príjem a hodnoty jednotlivých živín. Najmä taký vitamín B12, ktorý je zásadný pre syntézu DNA, je potrebné dopĺňať v podobe rôznych suplementov. Avšak keď sa to vezme, byť vegánom môže byť príjemnou zmenou. Mnoho súčasných diét sa zameriava na vysadenie konkrétnej potraviny či niektorej skupiny.
Príkladom môže byť napríklad carb-free diéta, kde je pre zmenu tabu jesť sacharidy. Podľa môjho názoru by však bola škoda sa oberať o takú lahodu, akú sacharidy predstavujú. Čo by bol predsa život bez maslových zemiakov, čerstvo upečeného chleba, či talianskych cestovín s kvapkou olivového oleja.
