„Bol som pripravený byť jej najväčšou oporou v tomto jednom z najdesivejších období jej života. Dokonca som si myslel, že to bol najdesivejší okamih môjho života, „povedal hrdina príbehu William Trice Battle. Priznáva, že nemá žiadne poňatie o tom, ako sa jeho milovaná dokázala vyrovnať s tak ťažkou a bolestivou skúsenosťou, a preto z celého srdca napísal svojej žene citlivý list, v ktorom chcel dať dohromady všetky svoje pocity prežité v pôrodnici.
William a Lauren boli manželia niekoľko rokov a vychovávali spolu päťročného syna. Hoci bol pre Williama nevlastným synom, stále mu hovoril, že ho berie ako vlastného. Keď hovoríme o jeho žene, William ju opisuje ako duchaplnú, bystrú, otvorenú a silnú ženu, ktorá je jednou z najviac nezávislých osobností, aké kedy stretol. Ale zároveň je stelesnením nekonečného zlatého srdca a starostlivosti. Nápad napísať jej otvorený list vznikol v nemocnici, keď všetok stres opadol. Svojho novorodenca už držali v rukách, všetky komplikácie boli preč. William nemohol odtrhnúť oči a pozornosť od svojej manželky, ktorá sa po dvoch intenzívnych dňoch v nemocnici takmer nemohla hýbať.
Vedel, že čokoľvek prežijú, bude sa to v prípade potreby znovu opakovať, pretože ten zázrak, ktorý držal v rukách, stál za to. Nikdy nevidel také šťastie v očiach svojej milovanej, bola krajšia ako inokedy. „Vážne neviem, čo všetko si musela prežiť. Bolesť bola taká silná, tak neznesiteľná, že som ju cítil aj ja. Všetci v miestnosti to cítili. A napriek tomu tú bolesť vydržala a prekonala ju. Bolesť bola strašná, jej boj sa zdal neprekonateľný“.
„Počas pôrodu sa vzdala celého života a energie, ktorú mala. Dovolila nám byť súčasťou tohto úžasného okamihu. Bábätko konečne môžeme držať v rukách, za čo obetovala svoje telo, pohodlie, energiu a seba celú. Môj syn je zázrak. Ale ešte väčší zázrak je pre mňa jeho matka, že mi ukázala, čo je to naozajstná úprimná oddanosť. Že mi ukázala, čo je to pravá láska. Moja žena je zázrak. “
