Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

Neurologička radí, ako sa v starobe vyhnúť depresiám

reklama:
depresia
depresiawww.gettyimages.com

Napriek všeobecnému presvedčeniu sa staroba od mladosti zas toľko nelíši, človek chce byť stále šťastný, má záujem o svoj život, chce robiť niečo zaujímavé a komunikovať s ostatnými. Významná neurofyziologička sa domnieva, že tempo života v dospelosti by sa nemalo výrazne spomaliť oproti dobe, keď bol človek mladý, ak chce mať spokojný vek.

Veľa času, ale čo s ním?

V dôchodku mávajú ľudia veľa voľného času, ale zrazu nevedia, čo s ním. Začínajú tak chradnúť, nie sú schopní sa zamestnať, ich deti na nich nemajú čas, priateľstvá sa rozpadajú a financie im málokedy dovolia robiť všetko, o čom kedy snívali. Navyše je tu neodbytný pocit, že život plynie až príliš rýchlo. Problémy začínajú vždy v hlave. Myšlienky sa točia okolo toho, že život končí.

Podľa neurologičky si ľudia na dôchodku musia uvedomiť, že aj vek je život, nie len čakanie na smrť. Je dobré zaujímať sa o nové veci, trénovať mozog, skúšať nové aktivity, plánovať a stanovovať si ciele. Kým je ľudský mozog aktívny a jeho mentálne zdroje sa sústredia na riešenie úloh, je všetko v poriadku, ale akonáhle tieto úlohy začnú dochádzať, mozog doslova začne kopať čiernu dieru. Stačia maličkosti, treba sa pustiť do pestovania zeleniny, naplánovať cestu po Európe alebo len výlet po okolí alebo sa zapísať do kurzu.

Stále je čo sa učiť

Druhým problémom starších ľudí je, že si myslia, že už všetko vedia a nepotrebujú sa učiť. Človek sa však musí učiť celý život. Z pohľadu mozgu je každé nové poznanie procesom vytvárania nových neurónov a nervových spojení. Tento jav sa nazýva neurogenéza. Je ale tiež potrebné sa učiť správne. Nestačí len čítať knihy, pretože v posledných rokoch sme sa naučili čítať tak dobre, že mozog text interpretuje prakticky bez námahy.

Pokiaľ chceme, aby bol mozog stále aktívny, je poriadne ho trénovať. Namiesto normálneho čítania, ktoré sa stáva automatickým, sa skúste po každej kapitole zastaviť a odpovedať si na otázky: „Čo som práve čítal? Zaujalo ma to? Aká myšlienka stojí za zapamätanie?“ Bežné čítanie je totiž pre mozog rovnako náročné, ako keby ste jazdili autom každý deň po rovnakej trase.

Mozog sa prispôsobí negatívnym myšlienkam

Je tiež dôležité pochopiť, ako náš mozog funguje. Každý človek dnes vie čítať neporovnateľne lepšie ako ten, kto vedel čítať pred štyrmi storočiami. Je to z dôvodu, že to robíme oveľa častejšie, spojenie medzi neurónmi sa posilnilo a je pre nás jednoduchšie. Rovnako sa ale môžu zlé myšlienky a negatívne postoje prispôsobiť životu. Čím viac myslíme na negatíva, strachy a nepríjemné momenty z minulosti, tým viac ich v mozgu aj vo svojej osobnosti zakoreňujeme.

Negatívne myšlienky sami posilňujeme neustálym premýšľaním v hlave. Stáva sa jednoduchšie a jednoduchšie vidieť svet v čiernych farbách a môžeme upadnúť do depresií. Cesta von je jednoduchá aj zložitá, stačí nemyslieť na zlé veci a sústrediť sa na tie dobré. Premýšľajte o dobrých časoch, cieľoch a pozitívach, užívajte si prírodu a všetky veci, ktoré vás bavia.

reklama:
Bezplatný email raz týždenne s novinkami z DRAN.sk:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Najčítanejšie za 24 hodín

Autor Dátum 4. mája 2022

K téme

Copyright © DG PRO s.r.o., SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.