Slovensko čelí dlhodobému nedostatku odborníkov na duševné zdravie, čo sa odzrkadľuje na obmedzenej dostupnosti psychologických služieb pre verejnosť. Počet klinických psychológov nestačí pokryť rastúci dopyt, a to nielen medzi dospelými, ale aj medzi deťmi, kde sa problém prejavuje obzvlášť výrazne. K hlavným dôvodom patria prísne požiadavky na atestáciu a vysoké finančné náklady, ktoré mnohých mladých profesionálov odstrašujú ešte predtým, než sa im podarí dosiahnuť potrebnú kvalifikáciu.
Nedostatok detských psychológov predstavuje obzvlášť vážny problém, keďže odborníkov pre túto oblasť je ešte menej než pre dospelú populáciu. Výzvy však nie sú len finančné, ale zahŕňajú aj značné časové požiadavky a psychickú záťaž, ktorú proces získavania atestácie prináša, čím mnohých odradí hneď na začiatku.
Zložitá cesta k atestácii: Prekážky a povinnosti mladých psychológov
Stať sa klinickým psychológom na Slovensku je náročná a časovo nákladná cesta. Po ukončení vysokoškolského štúdia čaká absolventov minimálne päťročné obdobie odbornej prípravy, počas ktorej pracujú pod dohľadom skúsených kolegov a absolvujú povinné praxové bloky. V skutočnosti tento proces často trvá dlhšie, keďže si vyžaduje absolvovanie ďalších špecializovaných výcvikov, ktoré si musia adepti často financovať z vlastného vrecka.
Jedným z hlavných problémov v tomto systéme je nedostatočná transparentnosť. Uchádzači o atestáciu čelia neistote, pretože nie je jednoznačne definované, ktoré konkrétne oblasti vedomostí a schopností sa na záverečných skúškach preverujú. Tento stav vytvára značný tlak, pretože psychológovia v príprave nevedia presne, na čo sa zamerať a čo je od nich na záver požadované. K tomu sa pridáva aj skutočnosť, že aj odborníci s praxou majú často ťažkosti s uznávaním kvalifikácií zo strany poisťovní, čo im sťažuje prístup k poskytovaniu služieb hradených z verejných zdrojov.
Ďalšou prekážkou je finančná náročnosť procesu. Okrem časovej investície musia budúci psychológovia čeliť vysokým výdavkom, keďže náklady na absolvovanie potrebných sedení a výcvikov sa môžu vyšplhať až na stovky tisíc korún. Mnohí mladí odborníci si takéto finančné zaťaženie nemôžu dovoliť, čo vedie k ich odchodu z odboru ešte pred tým, než získajú atestáciu. Finančná náročnosť tak robí z tejto profesie pre mnohých neatraktívnu cestu.
Alarmujúci nedostatok psychológov pre deti: Systém nepostačuje rastúcej potrebe
Situácia je ešte zložitejšia v detskej psychológii, kde je dopyt po odborníkoch výrazne vyšší ako dostupná kapacita. Podľa štúdií sa až 40 % žiakov deviatych ročníkov základných škôl stretáva s príznakmi depresie, úzkosti alebo iných psychických ťažkostí. Napriek rastúcemu dopytu sa atestáciou ročne pre detskú psychológiu kvalifikuje iba malý počet odborníkov, čo je znepokojujúce a nepriaznivo ovplyvňuje dostupnosť týchto služieb.
Detská klinická psychológia kladie na odborníkov špecifické požiadavky, ktoré vyžadujú nielen odbornosť, ale aj schopnosť pracovať s deťmi a komunikovať s ich rodinami. Starostlivosť o deti je v mnohých ohľadoch náročnejšia ako starostlivosť o dospelých, keďže si vyžaduje ďalšie zručnosti a dlhší čas na získanie potrebných skúseností. Avšak finančné ocenenie a podpora zo strany systému často nie sú dostatočné, čo mladých psychológov odrádza od toho, aby sa špecializovali na prácu s deťmi.
Súčasný systém nedokáže efektívne zabezpečiť rotáciu a príchod nových odborníkov do tejto oblasti, čo vedie k ešte väčšiemu nedostatku detských psychológov. Nedostatok motivácie, nízke finančné ohodnotenie a vysoká psychická záťaž sú faktory, ktoré komplikujú situáciu a ešte viac znižujú záujem o túto oblasť.
Iniciatívy na zlepšenie situácie: Môže štát zvrátiť tento nepriaznivý trend?
Ministerstvo zdravotníctva a ďalšie relevantné inštitúcie si uvedomujú vážnosť problému a už pracujú na rôznych návrhoch, ktoré by mohli prispieť k zmene. Jednou z možností je skrátenie obdobia predatestáčnej prípravy pre klinických psychológov z piatich na štyri roky, čo by mohlo urýchliť proces získavania kvalifikácie. Zostáva však otázkou, či bude táto zmena dostatočne motivujúca a dokáže prilákať dostatok záujemcov.
Ďalším dôležitým krokom je snaha o lepšiu prehľadnosť v rámci atestačného procesu. Jasne definované skúšobné okruhy by umožnili uchádzačom lepšie sa pripraviť na záverečné skúšky a pomohli by znížiť psychický tlak. Navyše, transparentnejšie podmienky a zníženie finančných nákladov by mohli byť cestou, ako zvýšiť záujem absolventov o klinickú prax. Očakáva sa, že tieto zmeny prinesú lepšie výsledky a pomôžu znížiť nedostatok odborníkov v oblasti psychológie, ktorý Slovensko dlhodobo trápi.
