Huby zbierali už naši dávni predkovia a o tom, či sú jedlé alebo nie, sa presviedčali metódou pokusov a omylov. A ako to už u neprebádaných vecí býva, tajomným účinkom húb sa pripisovali najrôznejšie mýty a povery. Niektoré z nich pretrvali prekvapivo do dnešnej doby, v ktorej sú hubárske atlasy aj mykologické poradne samozrejmosťou.
Jedovaté huby chutia odporne
Dosť hubárov dodnes veria, že jedlost sa najlepšie pozná podľa chuti. Huba, ktorá páli, je automaticky zlá, a tú, ktorá nepáli, môžeme zobrať. Toto je ale fatálna chyba, ktorá stála život veľa ľudí.
Napríklad naša najjedovatejšia huba muchotrávka zelená chutí veľmi dobre zasurova aj po uvarení, čo potvrdzuje väčšina otrávených. Toto platí len (s určitou výhradou) u plávok – tie ale musíte dobre poznať, aby ste si toto pravidlo mohli vyskúšať v praxi.
Prežíva tiež povera, že jedovaté huby nie sú červivé ani ohryzené od slimákov. Ale ulitníky a hmyz, majú úplne iný metabolizmus ako ľudia a toxíny, ktoré nám škodia, im v podstate nevadia.
Jedy v hubách sa zničia varením. Toto je tiež nepravdivý mýtus: nebezpečné jedovaté druhy obsahujú termostabilný toxíny, ktoré sa varom ani náhodou nezničia.
Striebro pri kontakte s jedovatou hubou sčernie. Absolútny nezmysel – žiadny zo známych hubových jedov takúto reakciu nevyvoláva.
Keď huba na reze zmodrie, sčernie alebo zmení farbu, je jedovatá. Omyl.Väčšina jedovatých húb farbu vôbec nemení – naproti tomu veľmi chutný hríb kováč, či kozáky modrajú veľmi intenzívne.
Vyhýbajte sa pestro sfarbeným hubám, sú vždy jedovaté. Toto platí len o relatívne neškodnej muchotrávke červenej. Naproti tomu smrteľne jedovaté huby muchotrávka alebo pavučinec plyšový vyzerajú nenápadne a neškodne.
Aké ďalšie hubové povery prežívajú?
Jedlo z húb sa musí ihneď zjesť. Hubové pokrmy sa nesmú znovu ohrievať, inak nám bude zle. Táto zásada sa stále traduje, je to ale mýtus: praženicu, polievku aj omáčku z húb si môžete kľudne znovu ohriať a skonzumovať. Je ale treba hotové jedlo uchovávať v chladničke.
Huby sú plné ťažkých kovov. Je síce pravda, že vo zvýšenej miere vstrebávajú z pôdy ťažké kovy aj ďalšie škodlivé látky, ale ak nerastú na kontaminovanej pôde, sú obavy zbytočné. Okrem toho huby nikto z nás neje denne, takže ťažko dôjde k nahromadeniu takých dávok, ktoré by ohrozovali zdravie.
Určite ste tiež počuli, že na huby sa musia chodiť len skoro ráno. Prečo? Huby predsa nikam neutečú. Platí síce pravidlo, že kto skôr príde, ten skôr zbiera, ale z mykologického hľadiska vám nič nebráni ísť ich hľadať kedykoľvek cez deň. Hovorí sa tiež, že huby sa musia okamžite po návrate z lesa spracovať. To nieje pravda. Platí, že s nimi musíte zaobchádzať rovnako ako s mäsom. Pokojne ich môžete uložiť do chladničky a spracovať až ďalší deň.
Určite ste tiež počuli, že na huby sa nesmie piť alkohol. Po ich konzumácii si môžete dať pokojne pivo alebo víno – pochopiteľne s mierou, pretože by vám nakoniec mohlo byť zle hlavne z nemierneho pitia. Je len pár druhov húb, ktoré sa s alkoholom neznesú, napríklad hríb hnojník atramentový, ktorý vyvoláva reakciu podobnú podaniu Antabus. Ten sa používa pri liečbe notorických alkoholikov. Avšak ak dôjde k otrave hubami, alkohol dokáže účinky toxínov zosilniť.
Čo by ste mali vedieť
Je pravda, že huby rastú najviac ráno ? Nie je. Rastú stále a na dennú dobu nijako nehľadia.
Huby môžete zbierať do akejkoľvek tašky. Tak to naozaj nerobte, najmä si do lesa neberte igelitku. V tej sa vám huby spoľahlivo zaparia a aj v jedlých hubách sa začnú vytvárať toxíny. Najlepšie je pochopiteľne košík, ale ani ten nenechávajte napríklad v kufri auta na slnku – huby reagujú podobne ako mäso, začnú sa v nich množiť bielkoviny a veľmi rýchlo aj najrôznejšie nebezpečné baktérie.
Mám sa pri otrave hubami napiť mlieka? V žiadnom prípade. Pri vracaní a hnačke, ktoré otrava vyvoláva, dochádza k úbytku tekutín, preto je dôležité piť. Mlieko určite nie, pretože to nie je tekutina a v zažívacom trakte sa zrazí.
Žiadny vedecký výskum tiež nepotvrdil, že by oslabilo vplyv jedu z húb na organizmus. Vždy vyhľadajte lekársku pomoc. Zbierajte len tie druhy húb, ktoré bezpečne poznáte, a ktoré majú dostatok znakov pre spoľahlivé určenie.
Pokiaľ si chcete rozšíriť repertoár konzumovaných druhov, najprv sa naučte dobre poznať nielen novo zbieraný druh, ale aj nejedlé, a najmä jedovaté druhy, ktoré sú mu podobné.
