….môžu zhoršovať sex a spôsobovať neplodnosť.
Čo vlastne myómy sú?
Sú to nezhubné nádory vyrastajúce zo svaloviny maternice..Myómy môžu žene spôsobovať veľa nepríjemností. Okrem silného a nepravidelného krvácania to bývajú bolestivé komplikácie pri pohlavnom styku, ale aj problémy s otehotnením.
Myómy trápia zhruba 30 až 40 percent slovenských žien. Existujú síce prípady, keď žena s nimi žije bez väčších problémov. Väčšinou ale tieto nezhubné nádory privedú pacientky do ordinácie gynekológa. Liečba býva nevyhnutná napríklad aj preto, že myómy znižujú kvalitu prežitkov pri milovaní.
U mladších žien znemožňujú otehotnenie. Keďže rast myómov podporuje ženský pohlavný hormón estrogén, môžu sa objaviť kedykoľvek počas plodného obdobia ženy. Po menopauze už myómy nevznikajú.
Myóm môže ohroziť pohlavný život ženy v prípadoch, keď sa jedná o takzvaný rodiaci sa myóm. Vyrastá tak, že sa tlačí do dutiny maternice a následne do krčka maternice. Silné a dlhé krvácanie, ktoré spôsobuje, obmedzí počet dní, kedy žena môže súložiť. Navyše môže špiniť alebo krvácať tiež po pohlavnom styku, či mať bolesti.
Bolesti pri pohlavnom styku môže zapríčiniť aj kdekoľvek uložený myóm, ak bude veľmi veľký a bude tlačiť na okolité štruktúry v panve.
Nebýva výnimkou, že žena napríklad sedem dní špiní, pretože má myomatózou, čiže väčší počet myómov v maternici, sedem dní krváca, a potom ešte ďalších sedem dní špiní. Kvalita života je tým nesmierne zhoršená.
Neplodnosť aj potraty
Myómy rastúce v maternici hocikedy bránia v otehotnení či zhoršujú schopnosť tehotenstvo udržať. Predpokladá sa, že myóm do veľkosti troch centimetrov, zvlášť ak je iba jeden, by na plodnosť ženy nemusel mať vplyv. Pokiaľ má žena myóm väčší ako tri centimetre a nedarí sa jej otehotnieť, môže práve on byť príčinou.
Samozrejme je dôležité jeho umiestnenie. Aj menší, dvojcentimetrový myóm, ktorý sa vytláča do dutiny maternice, môže vadiť. A naopak ani päťcentimetrový myóm, rastúci nie dovnútra maternice, ale voľne na jej povrchu, nemusí spôsobovať v tomto ohľade žiadne ťažkosti
Niekedy síce žena otehotnie, ale myóm následne tehotenstvo vážnym spôsobom komplikuje: napríklad privodí opakované potraty či predčasný pôrod. Niekedy zase kvôli myómu nemôže žena rodiť spontánne, ale iba cisárskym rezom.
Nebezpečný môže byť myóm v bezprostrednej dobe po pôrode – do niekoľkých minút až hodín po ňom môže spôsobiť silné, ťažko zastaviteľné krvácanie, ktoré ženu priamo ohrozuje na živote. Na druhej strane existujú aj ženy, ktoré porodia, napriek myómu, bez problémov.
Operácie na ústupe
Spôsob liečby myómov volia lekári podľa toho, či je žena mladšia alebo už vo veku prechodu, či chce byť ešte tehotná, alebo kde je myóm umiestnený.
Predtým sa myómy dali riešiť len chirurgickou cestou, a to buď vyoperovaním myómu, alebo celej maternice. V posledných rokoch sa vďaka zlepšujúcej sa farmakologickej liečbe už nemusia operácie vykonávať tak často.
Zvlášť u mladých žien sa používajú hormonálne lieky s účinnou látkou ulipristal acetát, ktoré pôsobia na zmenšenie myómov, znižujú krvácanie i ďalšie sprievodné ťažkosti a nemajú nežiaduce vedľajšie účinky. Niekedy sa myómy iba zmenšia, gynekológ ich následne šetrne odoperuje a žena sa po rekonvalescencii môže pokúšať otehotnieť.
Príznaky myómov
Bolesti v podbrušku bývajú tiež jedným z príznakov myómov maternice. Ich rast podporuje ženský pohlavný hormón estrogén vylučovaný vaječníkmi, preto myómy robia problémy len ženám v plodnom období života.
Myómy niekedy nemusia pacientku vôbec obťažovať, väčšinou sa ale prejavia silnou menštruáciou, predĺženým krvácaním, krutými bolesťami v podbrušku i ďalšími príznakmi, ako sú výtok z rodidiel, tlak v panve a v bedrách alebo časté močenie.
Okrem predpisu hormonálnej antikoncepcie, ktorá môže uľaviť od nepríjemných príznakov, využívajú gynekológovia na liečbu myómov rôzne hormonálne lieky. Tie však mávajú veľa nepríjemných vedľajších účinkov.
Výnimkou je jeden z najnovších liekov, prípravok s účinnou látkou ulipristal acetát. Pôsobí na myómy oveľa cielenejšie než predchádzajúce lieky, jeho užívanie nesprevádza nepríjemné vedľajšie účinky a mnohé pacientky sa vďaka jeho užívaniu vyhnú operácii.
Pokiaľ k operácii presa len musí dôjsť, odstraňujú sa buď len samotné myómy, alebo sa odstráni celá maternica – tomuto zákroku sa hovorí hysterektómia.
Hoci sú myómy v podstate nezhubné nádory a samy o sebe neohrozujú zdravie ženy, môžu ju poriadne potrápiť.
Neveľký uzlík dosahuje zvyčajne veľkosti okolo jedného až dvoch centimetrov.
Je to podobné, ako keď sa vám v podkoží urobí tuková hrčka, ktorej inak hovoríme Lipóm, akurát že tu ide o sval. Nie je to rakovina, takže sa netreba znepokojovať. Príčina vzniku myómu nie je doteraz celkom jasná. Myómy vznikajú chybným delením buniek svaloviny maternice.
Keď teda matka a babička mali myóm či viacej myómov na maternici, je určitá pravdepodobnosť, že by ich dcéra či vnučka mohli nasledovať. Vieme aj to, že myómy sú značne závislé na hormonálnej aktivite, preto sa objavujú v reprodukčnom veku. Tiež viac vznikajú a rýchlejšie rastú v čase hormonálnych výkyvov, častejšie sa objavujú po štyridsiatom roku veku, s blížiacim sa termínom poslednej menštruácie.
V čase, keď žena prestane menštruovať, myómy prakticky v raste ustávajú a dokonca dochádza k ich miernemu zmenšeniu. U žien, ktoré užívajú v prechode hormonálnu liečbu, sa myómy väčšinou nezmenšujú, ale vďaka stabilizácii hormonálnych hladín touto liečbou ani nezväčšujú.
Výskyt myómov tiež súvisí s tým, čo sa vo vnútri maternice deje. Čím viac žena podstúpila kyretáži, prerušení tehotenstva a pôrodov, tým je výskyt myómov častejší.
Myómy rastúce vnútri svaloviny maternice nazývame intramurálne a myómy rastúce skôr navonok, smerom do dutiny brušnej, označujeme ako subserózne. Niekedy môže byť myóm dokonca od maternice takmer oddelený – spojený iba stopkou, ktorou mu prúdi cievne zásobenie a výživa.
Stopkou myóm môže rásť opäť smerom do dutiny brušnej, ale aj smerom do dutiny maternice. Ak rastie do dutiny maternice, maternica na to väčšinou reaguje. Najskôr nepravidelným špinením alebo predĺženým a niekedy aj silnejším krvácaním, následne sa často tento myóm snaží vypudiť podobne ako plod pri pôrode. Dostavujú sa tak bolestivé maternicové sťahy. Tomuto stavu sa potom hovorí rodiaci sa myóm.
Ženy s myómom trpia častejšie predĺženým a silnejším krvácaním, preto kvôli zvýšeným krvným stratám môžu byť viac unavené, vyčerpané, aj imunitne oslabené.
Ak myóm rastie smerom do dutiny brušnej medzi črevá, kde je relatívne dosť miesta, nemusí byť pomerne dlhú dobu rozpoznaný a ani nerobí žiadne ťažkosti. Ak rastie smerom ku krčku väzom a ku kosti krížovej, môže spôsobovať aj pomerne silné bolesti chrbta a v podbrušku. V prípade, že rastie smerom k močovému mechúru, býva napríklad príčinou častejšieho nutkania na močenie.
Občas si myóm objaví žena sama
Žena za určitých okolností môže sama spoznať, že sa jej v tele vytvoril myóm. Ak rastie povrchovo, môže si ho niekedy sama nahmatať, väčšinou ako tuhý uzlík či hrbolček na maternici.
Iba ojedinele sa stane, že si žena sama nahmatá myóm. Ide o veľmi štíhle ženy a myóm musí byť tak rozsiahly, že je pri polohe ležmo už cez brušnú stenu hmatom rozpoznateľný. Samozrejme sa v takomto prípade žena vydesí, že práve našla zhubný nádor.
Lekári sa vo svojej praxi už stretli aj s tým, kedy bol myóm tak veľký, že si žena sama myslela, že je tehotná. Niekedy na seba myóm upozorní silnejším krvácaním pri menštruácii alebo špinením, ale záleží na tom, kde rastie. Mnohé myómy sa tak objavia len pri gynekologickej prehliadke, sono vyšetrením.
Liečba závisí od druhu myómu
Užívjú sa napríklad hormonálne tablety či injekcie, ktoré nám pomôžu myóm výrazne zredukovať. Väčšinou sa podávajú ženám, ktoré ešte nerodili alebo plánujú tehotenstvo, alebo pri veľkých myómoch v predoperačnom období.
Ďalšou možnosťou je laparoskopia – najmä u väčších a komplikovaných myómov. Tie, ktoré rastú dovnútra do dutiny maternice, je možné odstrániť hysteroskopicky, kedy sa kamera a nástroje zavádzajú do dutiny maternice cez hrdlo maternice.
Asi najčastejšia je dnes ale takzvaná laparoskopicky asistovaná vaginálna hysterektómia, kedy sa maternica najskôr laparoskopickou cestou uvoľní a potom odstráni cez pošvu. Je po nej totiž pomerne rýchla rekonvalescencia a i samotná operácia touto metódou väčšinou zaberie menej času. Pacientka teda musí byť v narkóze kratšiu dobu.
Za určitých okolností možno vykonať embolizáciu tepien, ktoré privádzajú krv do myómu, a tým zaisťujú jeho výživu a rast. Vykonáva sa špeciálnou metódou, kedy sa zavedie kanyla cestou vpichu cez cievy na stehne. Metódu musia vykonávať špeciálne vyškolený lekári . Niekedy je tiež možnosť vykonať embolizáciu tepien laparoskopickou cestou.
Lekári niekedy využívajú aj takzvanú vyčkávaciu liečbu. Ak sa myóm neprejavuje žiadnymi príznakmi, stačí ho pri pravidelných kontrolách sledovať pomocou ultrazvuku.
Prevencia neexistuje
Je možné sa vzniku myómov nejako účinne brániť? Niektoré štúdie uvádzajú mierny preventívny účinok hormonálnej antikoncepcie, ale výsledky nie sú príliš jednoznačné.
V prípade starších žien môžeme pri myómoch využiť stabilizáciu hormonálnej hladiny napríklad hormonálnou liečbou v prechode, či zavedením vnútromaternicového telieska s hormónom levonorgestrelom. V niektorých prípadoch je možné k stabilizácii hormonálnej nerovnováhy napomôcť aj prírodnými prostriedkami, napríklad prípravkom typu Sarapis plus alebo Sarapis sója, ktoré obsahujú materskú kašičku a fytoestrogény.
