Mali naši rodičia alergie na potraviny? A prečo ich máme v súčasnosti my a tiež naše deti? Čím je to spôsobené a kto za to môže? Budete šokovaní pravdou

Zdieľať
Alergia

Je ešte nažive vaša prababička? Ak áno, niekedy sa za ňou zastavte a spýtajte sa jej na jednu veľmi zaujímavú tému. Na tému potravinových alergií. Dosť možno nebude ani vedieť, o čom je reč. Je to preto, že skôr skrátka žiadne potravinové alergie neboli. A keď už sa objavili, tak skutočne len veľmi výnimočne. Ľudia tak mohli jesť čo chceli bez obáv z toho, že sa im priťaží, alebo že budú doslova riskovať svoj život. A ako to vyzerá u súčasnej populácie? Alergií je veľa a stúpa počet ľudí, ktorých trápi.

Potravinové alergie sú na vzostupe. Čo to vlastne znamená?

Keď sa pozrieme na štatistiky a porovnáme ich s minulosťou, tak musíme povedať, že potravinové alergie sú jasne na vzostupe a je ich stále viac. Čo si vlastne pod takou potravinovou alergiou predstaviť? Jedná sa o neznášanlivosť k určitému druhu potraviny. Môže sa jednať napríklad o alergiu na laktózu, rovnako ako na lepok, ale časté sú aj arašidy a mnoho ďalších pre človeka bežných potravín. Ak sa  zjedia, nastáva alergická reakcia. Môže začať opúchať určitá časť tela, rovnako ako to môže viesť až k zástave. Je preto potrebné sa daným potravinám vyhýbať a pri náhodnej konzumácii rýchlo vyhľadať lekársku pomoc.

Štatistiky hovoria úplne jasne. A sú alarmujúce

Predtým sa o potravinových alergiách takmer nehovorilo, pretože v podstate neboli. A ako je tomu teraz? Sú, a je ich celkom dosť. To dokazujú aj rôzne štatistiky a informácie, ktoré sa podarilo dať dohromady. Čo hovoria? Trebárs to, že v USA každé 3 minúty skončí na pohotovosti niekto, kto má potravinovú alergiu. To je viac ako 200 000 návštev pohotovosti len preto, že alergický človek príde do kontaktu s potravinou, ktorej sa má vyhýbať.

Ešte zaujímavejšia je   štúdia, ktorú zverejnilo Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb. Tá hovorí, že medzi rokmi 1997 – 2011 vznikol počet detí s potravinovou alergiou o celých 50 percent. Teda počet alergických detí sa ešte o celú polovicu zvýšil. Aj tu je potrebné začať hľadať dôvody.

Prečo to tak je? Potravinové alergie spôsobuje samotné jedlo

Sú alergie, ktoré sú vrodené a s tým nikto nič neurobí. Väčšina alergií sa ale vyvinie postupne, v priebehu života. Ako v detstve, tak i v dospelosti. To jasne ukazuje na to, že vplyv má celkový spôsob nášho života. Nielen, že môže pôsobiť to, kde žijeme a ako žijeme. Veľký vplyv na vznik alergií má samotné jedlo, ktoré počas detstva i dospelosti jeme. Zrazu nastane zlom, kedy ho telo začne odmietať a objavia sa prvé alergické reakcie.

Je niečo s jedlom? Je v ňom azda niečo naviac ako predtým? Áno, a je toho veľa

Pozrime sa do minulosti a na to, čo ľudia jedli. Väčšinu potravín si ľudia sami pestovali a čo nemali, to kúpili od iných. Išlo o úplne bežnú vec, ktorú dnes nazývame slovami ako EKO, BIO, farmárske a podobne. Dnes už sú dané potraviny skôr raritou a to čo je bežné, sú potraviny priemyselne spracovávané vo veľkom. A to je ich problémom. Obsahujú veľa látok navyše, na ktoré ľudské telo nie je zvyknuté. A práve alergickou reakciou ich začne odmietať.

Čo môžeme nájsť v súčasných potravinách?

Je dosť možné, že budete prinajmenšom šokovaní, pretože vecí ktoré možno nájsť v súčasných potravinách je pomerne dosť. Môže sa jednať napríklad o umelo vytvárané bielkoviny, ktoré majú navodiť dojem nutrične skvelého jedla, ale v skutočnosti človek konzumuje niečo, čo v jeho strave rozhodne nemá čo robiť.

Ďalej netreba zabúdať ani na to, že sa predovšetkým do zvierat doslova pchajú rôzne rastové hormóny. Tie nie sú rozhodne nič prirodzeného a keď ich skonzumuje zviera, sú ich stopy vyhľadateľné tiež v mäse, ale napríklad aj v mlieku. Následne je jasné, že sa dostanú aj k nám ľuďom, na taniere. Zabúdať nemožno ani rôzne druhy antibiotík, ktoré vo veľkých zvieracích chovoch nie sú absolútne ničím výnimočným.

Ani rastliny neboli ušetrené látkam, ktoré môžu mať na ľudský organizmus neblahý vplyv. Okrem genetickej modifikácie nezabúdajme tiež na kvantá pesticídov a iných hnojív. Ich výsledkom je síce vzhľadovo dokonalý a veľký plod, ale pokiaľ ide o jeho chuť, sú tu určité medzery. Následne sa všetka chémia dostáva do samotného plodu, ktorý zjeme my, ľudia. A je jasné, že v tej chvíli sme opäť ohrození.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom

Odporúčané