O majoránke sa hovorilo, že vie pričarovať lásku. Zároveň sa ale táto voňavá bylinka už od čias antiky uplatňovala v medicíne. Pochádza z teplejších krajov Stredomoria a v našich podmienkach sa dá pestovať len ako letnička.
Semienka majoránu nechávame vyklíčiť počas apríla v kvetináči, len ľahko posypané zeminou, aby k nim preniklo svetlo. Semenáčiky od seba rozsejeme na vzdialenosť asi 3 cm, vyrastené sadenice potom potrebujú okolo seba priestoru viac, aspoň 15 cm, pretože sa budú rozrastať do strán. Zasadíme ich do voľnej pôdy až v druhej polovici mája, kedy nebudú hroziť mrazíky. Majorán ale ochotne porastie aj v kvetináči na balkóne. Potrebuje ľahký substrát, ochranu pred vetrom a dostatok slnka. Ujíma sa aj na skalkách, na živiny náročná nie je.
Majoránku pestujeme hlavne pre jej lístky, ktoré sa uplatnia v kuchyni v čerstvom aj v sušenom stave. Najlepšie je bylinku zberať pred rozkvetom, kedy je jej aróma najsilnejšia. Rastliny zostrihneme asi na 5 cm, aby mohli znovu rásť. Za sezónu majoránku môžeme zberať dvakrát až trikrát.
Bez majoránky sa nezaobíde rad tradičných pokrmov, ako sú zemiakové placky či guláš… Ak vás trápi nachladnutie, stres alebo zažívacie ťažkosti, môžete si pripraviť majoránkový čaj. Bylina upokojuje nervy, a podľa liečiteľov dokonca zmierňuje menštruačné bolesti a upravuje nepravidelný cyklus. Naše babičky majoránom liečili kašeľ: pridávali ju do odvaru z cibule, ktorý na záver osladili medom.
Pri zahlienení alebo nádche môže pomôcť majoránkový naparovací kúpeľ:
2 hrste čerstvých alebo 2 lyžice sušených majoránkových lístkov zalejeme 1 litrom vriacej vody a necháme 15 minút lúhovať. Potom sa dajte nad misu, hlavu si zozadu prikryte osuškou a vdychujte voňavú paru. Táto kúpeľ by mala trvať asi 10 minút. Nakoniec dobre osušíme tvár a ešte chvíľu relaxujeme.
