Ľudstvo bude existovať už iba 100 rokov. Potom vyhynie, hovorí renomovaný vedec

Zdieľať
zánik
Ľudstvo bude existovať už iba 100 rokov. Potom vyhynie, hovorí renomovaný vedec Foto: www.gettyimages.com

Celý rad odborníkov sa domnieva, že pokiaľ ľudstvo nezmení svoje správanie, hrozí mu skorý zánik. Podobný názor zastáva aj významný profesor Frank Fenner. Domnieva sa, že nám do horkého konca zostáva už iba jedno storočie. Potom zo sveta zmiznú ľudia aj zvieratá.

Človek vyčíňa ako kométa

Ako dôvod záhuby ľudského pokolenia uvádza muž, ktorý je emeritným profesorom mikrobiológie na Austrálskej národnej univerzite v Canberre, predovšetkým prebiehajúce klimatické zmeny a rastúcu ľudskú spotrebu, ktorá nevyhnutne povedie k vyčerpaniu všetkých zdrojov. Ďalej je to podľa neho aj nekontrolovateľná populačná explózia. Fenner predpovedá, že spoločne s človekom sa z planéty Zeme vytratia aj zvieratá. Hovorí o tom, že je zrejme už neskoro tento trend nejako zvrátiť. Upozorňuje zároveň na to, že ľudia konkrétne kroky proti tomu stále odkladajú a málokto sa snaží skutočne niečo robiť. Od vzniku priemyslu má pôsobenie človeka na modrú planétu rovnako negatívny vplyv, ako keby na ňu dopadla kométa, alebo sa tu odohrala ďalšia doba ľadová.

Chýba politická vôľa

Problémom je rastúci počet ľudí. Dnes ich planétu Zem obýva 8 miliárd ľudí a stále ich pribúda. Po svete ich chodí viac, než je planéta reálne schopná uživiť. Slávny vedec hovorí, že viac ľudí znamená „viac vojen o potraviny.“ Preto nás podľa Fennera čaká podobný príbeh, aký zažili ľudia na Veľkonočnom ostrove, kde sa v polovici 1. tisícročia n. l. usadili Polynézania. Ich počet najprv rástol pomaly a potom sa raketovo zvýšil. Dôsledkom toho sa stalo vyplienenie ostrova. Obyvatelia vyrúbali tamojšie lesy, lovili zver či sama vyhynula. Ostrovania tak stratili obživu aj prírodné zdroje. Ich civilizácia sa začala rúcať okolo roku 1600 a v 19. storočí už neexistovala. Evolučný biológ Jared Diamond dodáva, že paralely medzi vývojom na Veľkonočnom ostrove a dnešnou situáciou na celej planéte, sú „mrazivé.“ K dispozícii máme ale našťastie aj trochu optimistickejšie vízie. Fennerov kolega Stephen Boyden si myslí, že „Aj keď existuje iskrička nádeje, stojí za to pracovať na vyriešení problému. Máme vedecké znalosti, aby sme to urobili, ale nemáme politickú vôľu.”

Zdroj: pbs, PhysOrg, TimesofIndia, NBCNews, Science

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom

Odporúčané