Luca, známy tiež ako Last Universal Common Ancestor (LUCA), je považovaný za najstaršieho predka všetkých živých organizmov na Zemi. Tento organizmus, ktorý mal existovať pred viac ako 4 miliardami rokov, je kľúčovým bodom v skúmaní vzniku života a jeho možnej prítomnosti v širšom vesmíre. Nielen že nás učí o začiatkoch života na našej planéte, ale taktiež vyvoláva otázky, ktoré sa týkajú možnosti existencie života aj mimo našu Zem. S novými štúdiami, ako je tá publikovaná v prestížnom časopise Nature, sa opäť otvárajú debaty o tom, že život na Zemi mohol byť ovplyvnený mimozemskými faktormi a že vesmír môže byť plný života, ako nikdy predtým.
Hypotéza o mimozemskom pôvode života na Zemi je známou a starou teóriou, ktorá sa nazýva panspermia. Táto myšlienka tvrdí, že život na našu planétu mohol prísť zo vzdialených kútov vesmíru v podobe mikroorganizmov, ktoré dokázali prežiť v drsných podmienkach kozmického prostredia. Predpokladá sa, že tieto organizmy priniesli na Zem základ života, aký dnes poznáme. Tento koncept bol popísaný už v 5. storočí pred naším letopočtom grécky filozof Anaxagoras. Vtedy však vznikol problém, ako by takýto organizmus mohol prežiť v nekonečnej chlade vesmíru, obrovských horúčavách pri vstupe do atmosféry, či nebodaj vesmírnej radiácii. Nová štúdia však prináša nové poznatky, ktoré tieto otázky posúvajú do oblasti možnosti, že život mohol prísť na Zem z vesmíru.
Darwinova evolučná teória, ktorá je základom väčšiny biologických štúdií, tvrdí, že organizmy sa neustále vyvíjajú a prispôsobujú sa meniacemu sa prostrediu. Tento proces zahŕňa náhodné genetické mutácie, ktoré vedú k vzniku nových druhov. Ak by sme sa pozreli do minulosti, narazili by sme na Lucu, posledného spoločného predka všetkých živých organizmov, ktorý sa na Zemi objavil pred 4,2 miliardami rokov. Planéta vtedy nebola podobná raju, ale skôr extrémne nepriateľskému miestu plnému sopiek, meteoritov a silných geologických otrasov. Tieto podmienky by pre mnohých organizmov boli neznesiteľné, avšak Luca, podľa všetkého, už v tomto chaotickom prostredí začal existovať.
Existencia Lucu a jeho prekvapujúca sofistikovanosť v dobe pred miliardami rokov naznačujú niečo veľmi významné. Ak skutočne existoval v tak dávnej dobe, znamená to, že život na Zemi nemusel čakať miliardy rokov na svoj vznik, ale začal takmer okamžite, akonáhle sa na to vytvorili podmienky. Týmto sa narúša doterajší názor, podľa ktorého je život veľmi zriedkavým a nepravdepodobným javom, ktorý závisí od jedinečných okolností. Naopak, podľa tejto teórie by život mohol byť oveľa bežnejší a menej závislý na náhodách, čo vedie k domnienke, že v našom vesmíre môže byť život rozšírený oveľa viac, než sme si doteraz mysleli. Tieto myšlienky rozvíja aj Philip Ball, renomovaný vedec, ktorý v článku pre britský The Guardian vyjadruje názor, že na základe týchto nových zistení je vysoko pravdepodobné, že život sa nachádza aj na iných miestach vo vesmíre, ako napríklad na planétach, ktoré majú podmienky na existenciu vody v tekutom stave.
Ako funguje evolúcia?
Ak ste dúfali, že sa našli priamo fosílie Lucu, musíme vás sklamať. Žiadne konkrétne fosílie tohto pradávneho organizmu neboli objavené. Vedci však použili techniku zvanú „molekulárne hodiny“, ktorá umožňuje sledovať vývoj organizmov v priebehu času. Na základe tejto metódy dospeli k záveru, že Luca bol pravdepodobne baktériám podobný organizmus. V dobe jeho existencie bola atmosféra Zeme plná metánu, ale takmer úplne chýbal kyslík, čo naznačuje, že Luca mohol žiť v podmienkach, ktoré dnes považujeme za extrémne. Tento organizmus sa dokázal živiť jednoduchými molekulami, čo naznačuje, že už vtedy mal pomerne zložitý metabolizmus. Všetky tieto faktory, vrátane jeho veku a podmienok, ktoré na Zemi panovali, naznačujú, že život v našom vesmíre nemusí byť takým vzácnym javom, ako sme si doteraz mysleli. Tim Lenton, jeden z autorov štúdie, uvádza, že podobný život by mohol vzniknúť na iných planétach, ktoré majú podmienky pre existenciu tekutej vody. Tento scenár by mohol zahŕňať aj planéty ako Mars alebo dokonca ranú Venušu, ktoré by mohli mať v minulosti podmienky vhodné pre vznik života.
Hoci stále existujú rôzne teórie o pôvode Lucu a o tom, aké konkrétne podmienky na jeho vznik boli, jedno je isté – tento organizmus mal vplyv na naše chápanie života vo vesmíre. Aj keď sa stále čaká na potvrdenie niektorých teórií o jeho presnom pôvode, jeho existencia nás núti prehodnotiť predstavu, že život je na Zemi unikátny a nezvyčajný. Namiesto toho môžeme začať veriť, že život môže byť bežnou súčasťou vesmíru a že budúce vesmírne misie môžu priniesť nečakané objavy živých organizmov, ktoré budú mať viac spoločného s tým, čo poznáme na Zemi, než sme si kedy dokázali predstaviť. Možno sa jedného dňa dočkáme objavu, ktorý zmení naše chápanie vesmíru a našej samotnej existencie.
