Zbierajte ho iba tam, kde je čisté prostredie. Vyhovujú jej vlhkejšie lokality s humóznou pôdou, často ju objavíte aj na tienistých a polotienistých miestach. Každý správny bylinkár ale vie, že obsah liečivých látok je znateľne vyšší u rastlín, ktoré rastú na slnku.
Prečo práve lastovičník?
Názov lastovičník je zrejme odvodený od latinského názvu, ktorý sa veľmi podobá gréckemu označeniu lastovičky. Navyše doba kvetu tejto rastliny prebieha v podobnom období , kedy sa lastovičky z afrických zimovísk vracajú do Európy. Lastovičník patrí do čeľade mákovitých rovnako ako mak, zemedym či chochlačkovec, z okrasných rastlín sa sem radí srdcovka, Makovník či slncovka kalifornská. Spoznáte ho podľa štvordielnych jednoduchých žltých kvetov s vystúpeným stredom. Sú pre neho typické i laločnaté, hlboko vykrajované listy, pokryté riedkymi chĺpkami. Keď lastovičník odtrhnete alebo zlomíte jeho stonku, vytečie hustá oranžová šťava. Odborne sa jej hovorí latex a nájdete ju v stonke.
Zbiera sa kvet aj koreň
Lastovičník by sa mal zbierať v období plného kvetu čiže od mája do júna. Suší sa voľne rozložený alebo zavesený pri teplotách od tridsať do šesťdesiatich stupňov. Pozor, ľahko sa pri tom zaparí. Liečivý je aj koreň tejto rastliny, ktorý sa vykopáva buď na jeseň, alebo začiatkom jari, a potom sa suší v teplote mierne pod šesťdesiatimi stupňami. Potom ho skladujte v uzavretej nádobe. Bylina sa radí medzi fytoncídy, čo znamená, že zastavuje rast mikroorganizmov. Niekedy sa im ľudovo hovorí rastlinné antibiotiká. Pozor však na užívanie lastovičníka vo veľkom množstve, obsahuje tiež látky toxické, predovšetkým chelidonin a homochelidonin, ktoré utlmujú centrálny nervový systém, uvoľňujú kŕče hladkého svalstva a pôsobí mierne anesteticky.
Látka – sanguinarin – pôsobí spočiatku slabo narkoticky, neskôr vyvoláva kŕče, dráždi črevnú peristaltiku, zvyšuje sekréciu slín, zvonka vyvoláva po prechodnom pálení znecitlivenie kože. Pozor tiež na berberín, ktorý najskôr spôsobuje problémy s dychom, neskôr ochrnutie až smrť. Z toho vyplýva, že užívanie lastovičníka by malo vždy prebiehať pod dohľadom lekára, nejde o bezproblémovú bylinku, ako je napríklad mäta alebo harmanček.
S čím pomôže?
Lastovičník sa oddávna používa na odstraňovanie bradavíc, kedy sa niekoľkokrát denne potiera postihnuté miesto čerstvou šťavou, a to po dobu asi šiestich týždňov. Je to jednoduché, ale aj tu buďte opatrní. Musí ísť naozaj o bradavicu, nie napríklad o materské znamienko, potom sa stáva táto liečba nebezpečnou. Rastlina má silný cytostatický účinok, brániace nárastu buniek, ktorý však môže pôsobiť na kožné tkanivo nebezpečne. Vždy sa teda najprv poraďte s lekárom.
Lastovičník sa kedysi používal aj na liečenie svrabu, čo bola veľmi nebezpečná choroba. Dlhú dobu pomáhal na pečeňové a žlčníkové ochorenie, liečil kamene, upravoval trávenie, okrem toho tiež znížil krvný tlak aj posilňoval srdce. Dnes sa od toho ustupuje, hlavne kvôli obsahu toxických látok a potrebe túto bylinu veľmi starostlivo dávkovať a riediť. Prehĺtať nasušené kvety alebo si variť čaj nie je vhodné, radšej sa spoľahnite na farmaceuticky pripravené hotové zmesi.
Tinktúra pre vonkajšie používanie
Jeden diel jemne nasekanej vňate naložte do piatich dielov 40 percentného alkoholu. Nechajte asi tri týždne lúhovať, pravidelne obsah pretrepávajte a potom cez plátno zlejte do malej fľaštičky z tmavého skla.
Odvar do kúpeľa
Lyžicu sušenej alebo čerstvej vňate prelejte vrelou vodou, nechajte desať minút lúhovať. Potom preceďte a zlejte. Odvar sa naleje do vlažnej vody a používa na kúpeľ nôh postihnutých mykózou alebo aj na zle sa hojace či hnisavé rany a na vredy predkolenia.
