Okrem soľničky nesmie na žiadnom stole chýbať ani korenička. Kedysi sa korenie pridávalo aj do perníka a iného sladkého pečiva.
Ide o korenie tak bežné, že vás možno ani nenapadne zamyslieť sa nad jeho pôvodom a účinkami.
Sušené plody korenia čierneho (Piper nigrum) do Európy údajne pricestovali s Alexandrom Macedónskym, ktorý ich objavil v Indii. Počas stredoveku sa potom toto korenie zabývalo na stoloch bohatších vrstiev a bolo považované za veľmi cenný artikel, ktorým sa dalo aj platiť. Dnes už korenie nesmie chýbať v žiadnej kuchyni. Môžeme si vybrať, či ho kúpime celé, mleté, alebo drvené, na výber sú aj farebné varianty.
Farba guličiek naznačuje, akým spôsobom bol korenie spracované. Ak je ešte nezrelý a sušený na slnku, bude čierny. Nezrelé korenie sušené horúcim vzduchom či uchovaný mrazením zostane zelený. Zrelé plody sa vyznačujú červenou farbou, ich olúpaním a naložením do nálevu sa dosiahne farby bielej.
Typickú pálivú chuť korení dodáva alkaloid zvaný piperín. Táto látka podľa dietológov podporuje trávenie, zrýchľuje metabolizmus a bráni tvorbe tukových buniek. Korenie preto môžeme pokladať za pomocníka pri boji s nadváhou, jeho účinky sú však len podporné, pretože ho nemôžeme konzumovať vo veľkom množstve. Príliš veľa korenia dráždi organizmus, a mohol by dokonca ohroziť pečeň a obličky. Z rovnakého dôvodu sa korenie neodporúča malým deťom a tehotným ženám.
V množstve primeranom však korenenie pokrmov zdraviu prospieva. Ak vás trápi pocit studených nôh a rúk, korenie vám končatiny lepšie prekrví a „prehreje“. Okrem toho zmierňuje nadúvanie a zlepšuje trávenie. Pomáha tiež pri prechladnutí, pretože podporuje vykašliavanie hlienov. Na boľavé kĺby a svaly potom možné aplikovať mazanie pripravené z pohára pálenky, v ktorej sme dva týždne nechali lúhovať lyžičku mletého čierneho korenia.
