Máte neustále pocit, že vaše ruky alebo nohy zostávajú chladné aj v situáciách, keď sa ostatní okolo vás cítia celkom pohodlne? Premrznuté prsty mnohých z nás trápia najmä v zimných mesiacoch, no často ani leto nie je výnimkou – či už ide o chladnú večernú klímu, alebo nadmerne vychladené kancelárske priestory. Môže za tým byť slabšie prekrvenie, no rovnako aj naše vlastné návyky.
Načo slúži prirodzená schopnosť tela reagovať na chlad
Keď prichádzame na svet, naše telo je vybavené niekoľkými užitočnými nástrojmi, vďaka ktorým dokáže lepšie znášať nízke teploty. Ide napríklad o hnedý tuk, ktorý je prítomný u novorodencov a pomáha udržiavať telesné teplo. V dospelosti nám však tento „ochranný tuk“ postupne ubúda, a to nielen vekom, ale aj vplyvom životného štýlu či nášho bežného správania.
Netreba zabúdať ani na to, ako veľmi sme boli ako deti „nabalovaní“. Rodičia sa obávali, aby sme náhodou neprechladli, a tak sme sa neraz ocitli v extra vrstvách oblečenia. Telo sa potom, prirodzene, nenaučilo pracovať s chladom. V dospelosti v tejto „stratégii“ často pokračujeme sami, pretože akonáhle pocítime chlad, máme tendenciu obliecť sa ešte teplejšie. K dispozícii navyše býva kúrenie a klimatizácia doslova na stlačenie gombíka – od bytu až po auto či kanceláriu. Chladnú situáciu teda okamžite riešime zvýšením teploty v miestnosti alebo pridaním vrstiev.
Prečo sa z chladu stal strašiak
„Ak sa náhodou ocitneme v prostredí, kde je naozaj chladno, a nemáme dostatok vrstiev oblečenia, naša myseľ to vyhodnotí ako stres. Následne sa ešte viac začneme brániť akýmkoľvek situáciám spojeným s chladom,“ hovorí Jakub Chomát, lektor Wim Hofovej metódy láskavého otužovania. Tento postoj nás potom utvrdzuje v tom, že sa pred chladom musíme vždy chrániť – a tak radšej pridáme ďalšiu deku alebo zapneme kúrenie naplno.
Problémom je, že miniatúrne svalové vlákna, ktoré sa nachádzajú pozdĺž cievneho systému a slúžia na tvorbu tepla, potom prakticky prestanú pracovať. V dôsledku toho sa môže stať, že vás najviac potrápia práve studené ruky alebo nohy. Často tým trpia najmä ženy, ktorým môžu byť končatiny ľadové aj vtedy, keď ostatným zima ani nepríde.
Reštart pre vaše končatiny: Metóda „severské rizoto“
Dobrou správou je, že ak chcete svoje ruky a nohy privyknúť na chlad, existuje jednoduché cvičenie, ktoré Jakub Chomát nazýva „severské rizoto“. Pri ňom potrebujete len trochu ľadu, studenú vodu, vhodnú nádobu (lavór, väčšiu misu či vedro) a ručník. Dôležitá je pravidelnosť – bez nej sa žiadaný efekt nedostaví.
1. Príprava
Naplňte nádobu studenou vodou z kohútika. Mala by byť taká chladná, ako vám tečie doma z batérie. Ak chcete zvýšiť intenzitu, pridajte ľad z mrazničky – či už klasické kocky, alebo tzv. „party ľad“. Poriadne premiešajte, aby sa voda ochladila rovnomerne približne na 5 °C. Ak vám tento štart pripadá príliš náročný, môžete začať bez ľadu – voda sa tak bude pohybovať okolo 8 až 12 °C.
2. Zamerajte sa na upokojenie
Skôr než si namočíte ruky alebo nohy, na chvíľu sa zastavte. Zavrite oči, zjemnite svoj dych. Pomôže aj vizualizácia: niekoľkokrát sa pomaly nadýchnite nosom a vydýchnite ústami – predstavujte si, akoby ste vydychovali pomaly cez tenkú slamku. Takto sa vaše telo aj myseľ naladia na nový zážitok a ustúpia prvotné obavy.
3. Zanořte končatiny
Keď sa cítite pripravení, vložte ruky (alebo nohy) do ľadovej vody. Sledujte si čas – napríklad stopkami v mobile. Na začiatok postačí jedna minúta. Potom končatiny vyberte, osušte ich jemne uterákom a minimálne ďalšiu minútu venujte rozcvičeniu. Pomaly ohýbajte a otvárajte prsty na rukách či nohách, aby ste podporili prúdenie teplej krvi z jadra tela a premiešali ju s krvou z chladných periférií.
Tento postup skúste 4–5-krát do týždňa. Každý ďalší týždeň si pobyt v chladnej vode predĺžte zhruba o minútu navyše. Už po štyroch týždňoch by ste mali bez problémov vydržať približne štyri minúty v ľadovej vode.
„Nie je to súťaž o to, kto vydrží dlhšie. Každý z nás vníma chlad individuálne. Pre niekoho je už spomínaná minúta výzvou, iní v pohode zvládnu dve až tri minúty hneď na začiatku. V princípe je však bezpečné zotrvať v takto chladnej vode okolo ôsmich až desiatich minút. Základom je pozorne si všímať svoje telo a reakcie, ktoré vám dáva,“ vysvetľuje Chomát.
4. Emočné reakcie a prvotná bolesť
Pri zanoření končatín do ľadovej vody sa môžu objaviť rôzne pocity – niekto hovorí o rezaní, pálení či tlaku. Tieto reakcie sú bežné. Prvé sekundy bývajú emočne najintenzívnejšie, potom väčšinou nastáva upokojenie. Pomáha uvoľniť ramená, spomaliť dych a vedome sa zamerať na seba.
Pravidelnosť tvorí nový návyk
Aby sme dosiahli trvalú zmenu, musíme dať telu šancu pravidelne si na nový podnet zvykať. Podľa Chomáta je 20 opakovaní prah, pri ktorom sa v mozgu vytvárajú nové neuronové spojenia. Ak vydržíte, postupne prestanete vnímať chlad ako niečo, pred čím treba utekať za každú cenu. Zároveň pozorujte, ako sa mení reakcia vášho tela a akú radosť vám prináša skutočnosť, že chlad už nie je takým nepriateľom ako kedysi.
Okrem toho získavate aj silnejšiu imunitu. Vďaka opakovanému vystavovaniu chladu cez končatiny sa reflexívne zosilňujú obranné mechanizmy organizmu, vrátane lepšej odolnosti voči bežným vírusovým ochoreniam dýchacích ciest. „Tento spôsob otužovania nôh či rúk v pokoji môže pripomínať Kneippovu metódu, kde sa chodí v prúde chladnej vody. Využíva sa pritom reflexná reakcia kapilár v našom tele, čo môže zvýšiť odolnosť aj v oblasti nosovej dutiny,“ dopĺňa lekár a známy propagátor saunovania Antonín Mikolášek.
Otužovanie môžete ešte okoreniť
- Prírodné prostredie: Ak sa chystáte na prechádzku k rieke alebo k jazeru, spojte to s krátkym otužovacím rituálom. V prírode sa často dokážeme lepšie uvoľniť a načerpať aj duševnú energiu. Nezabudnite si však vziať uterák a oblečenie, ktoré vám bude príjemné po kúpaní.
- Ruky či nohy – alebo oboje? Vyberte si, čo vám je sympatickejšie. Môžete v jednom cvičení striedať ruky a nohy, alebo ich zanořit naraz, ak máte dostatočne veľkú nádobu. Vždy sa riaďte svojimi pocitmi – ak je to pre vás príliš nepríjemné, uberte na intenzite (menej ľadu, kratšia doba zanorenia).
- Láskavosť k sebe: Aj keď ide o „trénovanie v chlade“, vždy k sebe pristupujte s rešpektom a neprepínajte sily. Z dlhodobého hľadiska vám prínosy vydržia oveľa dlhšie, ak budete postupovať pozvoľna.
Kedy je najlepšie začať
Začať s otužovaním sa dá hocikedy, no podľa skúseností Jakuba Chomáta je veľmi vhodné obdobie koniec augusta a začiatok septembra, keď ešte býva relatívne teplo, no teploty vody už začínajú pomaly klesať. Chlad vám vtedy nemusí pripadať taký nekomfortný a prvé týždne, ktoré sú energeticky najnáročnejšie, zvládnete s väčšou ľahkosťou. V polovici septembra už v tele stihnete vybudovať nový návyk a s pribúdajúcou nepriaznivou jeseňou či zimou vás studená voda nevykoľají.
Zhrnutie na záver
- Základná výbava: nádoba s ľadom (alebo aspoň veľmi studená voda), stopky, uterák.
- Postup: krátke, no pravidelné zanořovanie rúk či nôh do vody s následným vedomým pohybom, ktorý rozprúdi krv.
- Cieľ: zbaviť sa nepríjemnej zimomravosti, prehĺbiť kontakt so svojím telom a podporiť imunitný systém.
- Pravidlo 20 opakovaní: minimálne toľkokrát je potrebné cvičenie zopakovať, aby si mozog vytvoril nové prepojenia a začal chlad vnímať neutrálnejšie.
Ak si nájdete čas aspoň niekoľkokrát do týždňa a budete sa riadiť vyššie uvedenými pokynmi, je vysoko pravdepodobné, že sa s večne studenými končatinami postupne rozlúčite. Namiesto toho sa naučíte využiť silu chladu vo svoj prospech – zlepšíte svoju termoreguláciu, posilníte celkovú odolnosť a navyše zažijete malú každodennú výzvu, ktorá vám môže priniesť novú energiu a hrdosť na seba samých.
Preto neváhajte a vyskúšajte „severské rizoto“ aj vy. Vaše telo sa vám poďakuje teplejšími rukami, nohami a výrazne lepším pocitom pri stretnutí s chladom v každodennom živote.
Video s ukážkou od Jakuba Chomáta nájdete tu:
