Viete, že na zabezpečenie správneho rastu kaprov sa do rybníkov pridáva hnoj? Tento krok je neodmysliteľnou súčasťou ich chovu. Hnoj totiž podporuje rast rias, ktoré sú pre kaprov dôležitou potravou. Takýto prístup je motivovaný predovšetkým ekonomickými záujmami. Rovnako ako v každom inom odvetví živočíšnej výroby, aj pri chove rýb ide o efektivitu a ziskovosť. Z hľadiska moderného rybníkarstva možno rybníky považovať za vodnú obdobu veľkokapacitných fariem.
Rybníkarstvo ako tradícia, ktorá formovala našu krajinu
Rybníkarstvo sa na naše územie dostalo už v období 11. storočia. S jeho príchodom došlo k rozsiahlym zmenám v krajine – od prehradenia riek a potokov až po výstavbu hrádzí či odbahňovanie rybníkov. Sedimenty vyťažené z dna rybníkov bolo potrebné niekde uskladniť, čo viedlo k ďalším zásahom do okolitého prostredia.
Okrem zmien v krajine prinieslo rybníkarstvo aj nové pracovné možnosti, nové tradície a gastronomické špeciality. Jednou z nich je napríklad výlov rybníka, ktorý je dodnes obľúbenou udalosťou. Ryby sa stali vyhľadávanou súčasťou pôstnych jedál – napriek tomu, že obsahujú mäso, boli povolené podobne ako bobry, ktoré sa považovali za „vodné zvieratá“. V priebehu času sa českí a slovenskí rybníkari začali venovať šľachteniu rýb, vďaka čomu vznikli rôzne druhy kaprov. Medzi najznámejšie patrí kapor lysec bez šupín. Šľachtenie sa nezameriavalo len na estetiku, ale aj na obsah tuku vo svaloch, odolnosť voči chorobám či typ pokrytia tela šupinami.
Prečo rybníky hnojiť? Kapry si vyžadujú špecifické podmienky
Kapry patria medzi všežravé ryby a často sa prirovnávajú k „prasiatkam rybníkov“, pretože dokážu skonzumovať takmer čokoľvek. Okrem lariev komárov a ďalších drobných živočíchov obľubujú aj riasy či sinice. Práve na podporu rastu týchto organizmov sa používajú organické hnojivá, ktoré zvyšujú množstvo planktónu, čo je pre kapry kľúčový zdroj potravy.
Hoci sa môže zdať, že pridávanie hnoja do rybníkov je porušením zákona, opak je pravdou. Slovenská legislatíva umožňuje udelenie výnimky, ktorá povoľuje používanie určitých látok vo vodách na účely kŕmenia rýb. Vďaka tomu sa zabezpečuje dostatok potravy pre kapre, čo vedie k ich rýchlejšiemu rastu. To je pre chovateľov dôležité, pretože kapre musia byť pripravené na predaj počas Vianoc. Inak by sa mohlo stať, že by ľudia začali hľadať iné, zdravšie alebo chutnejšie alternatívy na sviatočný stôl.
Hnoj v rybníku a jeho odporúčané dávkovanie
Predstava, že do rybníka sa pridáva hovädzí hnoj alebo prasacia kejda, môže pôsobiť odpudzujúco. Pravdou však je, že ide o kontrolovanú činnosť. Podľa odborných materiálov, ako sú napríklad skriptá Výživa rybničnej biocenózy organickými hnojivami od P. Hartmana, sa dávky hnoja presne určujú podľa veľkosti vodnej plochy. Napríklad pre hektár rybníka je odporúčaná dávka hnoja zo skotu 5 ton, u prasiat 3 tony, pri ovciach 2 tony a v prípade hydinového trusu len 1 tona.
Zaujímavosťou je, že niektoré rybníky slúžia na dva účely súčasne – na chov rýb a zároveň na rekreačné aktivity. Zatiaľ čo pre rybárov je podpora planktónu kľúčová, pre rekreantov môže rozmach siníc znamenať zákaz kúpania a iné hygienické obmedzenia, ktoré narušia ich dovolenkové plány.
Kapor ako symbol Vianoc. Tradícia s otáznikmi
Hoci metódy chovu kaprov môžu vzbudzovať otázky, zostáva faktom, že vianočný kapor je neoddeliteľnou súčasťou našich sviatkov. Rybníkarstvo má bohatú históriu, ktorá ovplyvnila nielen podobu krajiny, ale aj kultúrne tradície a stravovacie návyky. Ak sa však chcete zamyslieť nad tým, čo všetko stojí za tradičnou vianočnou večerou, pohľad pod hladinu rybníka vám môže poskytnúť celkom nový uhol pohľadu.
