Prečo by sme ich mali pravidelne jesť?
Kel
Kel je v porovnaní s bielou a červenou kapustou jemnejší a mäkší. Platí to pre štruktúru listov aj chuť.
Vedľa vysokého obsahu vitamínu C a vitamínu A boduje táto zelenina najmä vitamínom B6, ktorý prospieva nervovej sústave.
Tmavozelené hlávky v sebe majú tiež veľa živín a minerálnych látok, predovšetkým železa, bielkovín a horčíka.
Kučeravý kel
Ľahko sladkastú chuť získa kel kučeravý až vtedy, keď je dlhší čas vystavený nízkym teplotám. Vďaka nim sa škrob obsiahnutý v rastline premení na cukor.
Prečo je tak zdravý? Asi 100 g kelu kučeravého dodá telu toľko vápnika ako 200 ml mlieka. Okrem toho má vysoký obsah rastlinných bielkovín a je hneď po mrkve najlepším zdrojom provitamínu A. Kyselina alfa-linolénová pôsobí protizápalovo a zlepšuje prietok krvi v tele.
Ružičkový kel
Ružičkový kel je stále obľúbenejšou zimnou potravinou. Pritom je v Európe známy až od polovice 19. storočia. A keď zažije prvé mrazíky, chutí navyše jemnejšie a sladšie, pretože chlad zvyšuje obsah cukru v ružičkách. Kel sa tak navyše lepšie trávi. Je dobré vedieť, že znižuje cholesterol a čistí cievy.
Nájdete v ňom veľa vitamínu C (v 100 g je ho 85 mg, čo je dvojnásobok toho, čo nájdete napríklad v pomarančoch). Obsahuje aj komplex vitamínov B, draslík, zinok, vitamín K a veľa vlákniny.
Červená kapusta spomaľuje starnutie
Krásnu farbu, chuť i obsah vitamínov najlepšie zachováte, keď kapustu podusíte len veľmi krátko. A keď pridáte trochu citrónovej šťavy, farbu zvýrazníte ešte viac.
Obsiahnuté látky, ako sú flavonoidy, chlorofyl, fenoly a prírodné farbivá antokyány, preukázateľne ochraňujú bunky v našom tele. Majú tiež preventívny účinok proti vzniku rakoviny a spomaľujú proces starnutia.
Okrem vitamínu C obsahuje pol šálky varenej kapusty okolo 100% dennej dávky vitamínu K. Ďalej má v sebe veľa mangánu, selénu, horčíka a draslíka. Vďaka vysokému obsahu vlákniny podporuje tiež zažívanie.
