Aký je najobľúbenejší domáci miláčik? Je to stopercentne pes, ktorý je nielen strážcom, ale často i veľkým kamarátom celej rodiny. Aj preto jeho prípadná strata zasiahne každého, koho bol kamarátom. Skupina vedcov sa rozhodla preskúmať ľudské pocity a porovnať, ako sa človek vysporiada s odchodom blízkeho človeka a ich psa. Na čo sa prišlo?
Utešovanie nepomáha
Komu niekedy zomrel pes, ten sa stretol s názormi typu „hľaď dopredu“, alebo „musíš žiť ďalej“, či dokonca „veď to bolo len zviera“. Ani jedno z toho ale reálne nijako nepomôže. Sú tu jasné pocity smútku, ktoré nemožno ani zastaviť, ani obmedziť. To je dokonca aj názor skúsených lekárov z oblasti psychológie. Smútok zo straty sa ťažko potláča.
Smrť zvieraťa môže byť aj horší
V rámci výskumu sa dokonca potvrdil fakt, že niektorí ľudia vnímajú stratu svojho psa viac, než stratu milovanej osoby. Všetko je samozrejme individuálne a hrá úlohu to, kto to bol, ako nám bol blízky, kedy odišiel či ako odišiel. To isté platí aj o psoch. Každý z nás je individuálny a niekto má väčšie puto k ľuďom, iný zase ku zvieraťu.
Lekári pozorovali rovnaké chemické reakcie
Keď sa na všetko pozrieme aj z vedeckého hľadiska, tak je treba povedať, že v mozgu človeka sa uvoľňujú rovnaké hormóny pri smrti zvieraťa, ako pri smrti človeka. Dochádza tak k rovnakým chemickým reakciám, ktoré si následne interpretujeme ako určité pocity. Výsledkom skúmania je teda fakt, že rovnaký psychológ by mal vedieť pomôcť pri odchode človeka, aj psa.
Aké sú rady odborníkov?
Zaujíma vás, ako by ste sa mali zachovať, ak vám zomrie váš pes? V prvom rade treba nemeniť svoj život. Stále by ste mali myslieť na svoje povinnosti a na všetko, čo musíte urobiť. Tiež je potrebné udržať si tvár. Povedzte to svojim blízkym, ktorí prejavia ľútosť. Cudzím ľuďom, napríklad kolegom v práci však žiadnu informáciu neprezrádzajte.
Ďalej odborníci radia udržať si v živote určitú rovnováhu. Keď odíde človek, ale aj domáci maznáčik, je rovnováha človeka narušená. Neraz mu chýbajú činnosti, ktoré robil ako s človekom, tak aj so psom. Je jasné, že konkrétny čas je tým najhorším, pretože sa v daný moment vybavia všetky spomienky. Zvlášť, ak mal niekto svoj život naozaj organizovaný.
Ľudia si myslia, že je niekde na blízku
Znakom toho, že sa ľudia so stratou zle vyrovnávajú je tiež to, že si myslia, že je ich pes niekde nablízku. Vonku zašteká iný pes, vedľa v miestnosti vznikne hluk, alebo majú určitý sen. To všetko v nich vzbudzuje pocit, že pes stále žije a že im je nablízku. Aj to je problém, s ktorým sa ľudia musia vyrovnať.
Pozor na pocity viny
Úplne najhoršie prejavy sú tie, ktoré sú spojené s pocitom viny. Čo tým chceme povedať? Psík nám utečie a je zabitý. Alebo je nutné u lekára ukončiť jeho život. V tú chvíľu sa objavia výčitky typu „keby som urobil niečo inak“. Tu je vyrovnanie s odchodom psíka veľmi problémové.
