Príbeh začal oveľa skôr, než vyšiel na verejnosť. V roku 1997 staval akýsi John Lambert na svojej záhrade plot, keď vykopal čosi podivné. Zvláštnu dlhú kosť. Uložil ju do kôlne a až v roku 2013 si na ňu spomenul. Po šokujúcom odhalení sa John rozhodol darovať ju múzeu vo Veľkej Británii.
V posledných rokoch urobili amatérski paleontológovia množstvo významných objavov, vrátane skamenelín doteraz neznámeho druhu dinosaura v Argentíne a pozostatkov nového druhu lietajúceho plaza v Anglicku. Nad všetkými týmito objavmi ale vyčnieva objav kosti pliosaura v Suffolku. Príbeh nálezu, a nakoniec aj darovanie dinosaurej kosti je fascinujúci a poučný. V istom smere totiž vrhá svetlo na význam amatérskych paleontológov v oblasti výskumu dinosaurov.
Bohatstvo skryté skoro dve desaťročia v záhradnej kôlni
Keď John podivnú kosť na svojej záhrade objavil, nevedel, komu patrí. O históriu sa síce nezaujímal, pracoval v oblasti ako IT, ale paleontológia bola jeho koníčkom. Navyše údajne na univerzite študoval geológiu, takže hoci nevedel, koho kosť to vlastne našiel, uvedomoval si výnimočnosť svojho nálezu. So ženou sa zahradničeniu venovali dlho a s láskou, ale žiadny podobný objav doteraz nezaznamenali.
Skamenelú kosť preto uložil do svojej kôlne v Suffolku a po dlhú dobu sa nedostal k jej preskúmaniu. V kôlni potom kosť zostala nasledujúcich 16 rokov, Lambert ju občas ukázal priateľom a rodine, ale inak ju držal v tajnosti. Až pri náhodnom stretnutí s paleontológom na miestnom veľtrhu skamenelín si uvedomil, že by kosť mohla mať vedecký význam.
Odborníci z Ipswichského múzea nakoniec vyhlásili, že ide o kosť 250 miliónov rokov starého pliosaura. Pliosaurus bol vzdialeným príbuzným súčasného jaštera, bol veľmi rýchly a divoký. Jeho končatiny sa podobali pádlam, takže výborne a efektívne plával. Ako korisť mal ryby, žraloky a dinosaury a fosílne exempláre boli nájdené v Afrike, Austrálii, Číne a Amerike.
Na dokument o pliosaurovi sa pozrite tu:
Kosť morského zabijaka pochovaná milióny rokov v krajine
Po konzultácii s paleontológom sa Lambert rozhodol kosť darovať Ipswichskému múzeu v Suffolku. Kosť, ktorá bola nakoniec identifikovaná ako časť stehennej kosti pliosaura, morského plaza žijúceho v období jury, bola kurátorom múzea označená za významný objav. Nestáva sa totiž každý deň, aby niekto našiel kosť morského zabijaka vo veku dinosaura pri sebe doma. Lampertov náhodný objav je dôkazom významu amatérskych paleontológov v oblasti výskumu dinosaurov. Odborníci z Ipswichského múzea zistili, že pliosaurus nebol pôvodným obyvateľom anglického mora, čo robí nález ešte záhadnejším.
Zatiaľ čo profesionálni paleontológovia môžu mať prístup k pokročilejším nástrojom a prostriedkom, amatérski nadšenci majú často bystré oko pre pozorovanie skamenelín a vášeň pre túto tému, ktoré môžu viesť k dôležitým objavom, ako je napríklad táto viac ako 40-centimetrová kosť, ktorá zrejme pochádza z pliosaurovej hornej končatiny .
Budúcnosť výskumu dinosaurov
Objav plesiosaurej kosti v Hastingsovej záhrade je pripomienkou toho, že sa o prehistorickom svete ešte stále môžeme veľa dozvedieť. Napriek tomu, že dinosaury vyhynuli už pred miliónmi rokov, štúdium ich fosílií stále prináša nové poznatky o ich správaní, anatómii a evolúcii. Úsmevné je, že John sa s preskúmaním kosti skutočne neponáhľal. Ako povedal: „Vyzeralo to ako naozaj veľká kosť, ktorá bola nesmierne ťažká, a ja som si poznamenal, že ju vezmem na identifikáciu, ale nikdy som to neurobil. Potom som si jedného dňa povedal: „Čo sa s tou kosťou stalo?“ a našiel som ju v dielni. Zavolal som do múzea a oni mi povedali: „Prineste ju, radi sa na ňu pozrieme,“ spomína po 16 rokoch John. S rozvojom technológií a zvyšujúcim sa záujmom o paleontológiu je pravdepodobné, že budeme aj naďalej svedkami dôležitých objavov, ktoré urobia ako profesionáli, tak amatéri. Či už na záhrade alebo v odľahlej púšti, ďalší veľký dinosaurí objav môže byť za rohom.
Zdroj: dotyk.cz, www.dailymail.co.uk, www.bbc.com, en.wikipedia.org/wiki/Pliosaurus
Príbeh Johna Lamberta a jeho náhodného objavu, ktorý zmenil jeho záhradnú kôlňu na malé múzeum prehistorických pokladov, je fascinujúcim príkladom toho, ako aj tí najneočakávanejší ľudia môžu prispieť k vedeckému poznaniu. Tento 16 rokov zabudnutý nález nielenže obohatil zbierky Ipswichského múzea, ale tiež pripomenul svetu dôležitosť amatérskych nadšencov v oblasti paleontológie.
Je neuveriteľné, že vďaka jednému neobyčajnému nálezu sme mohli odhaliť ďalšie kúsky skladačky našej planetárnej histórie. Johnov príbeh je inšpiratívnym dôkazom toho, že významné objavy môžu čakať na ktoromkoľvek záhradnom dvore, kým si ich všimneme a premeníme na cenné poznatky.
Ako svet vstupuje do nového veku technologických pokrokov a zvyšujúceho sa záujmu o minulosť, je dôležité pamätať na to, že každý z nás môže byť súčasťou veľkých objavov. Možno práve teraz, v tomto momente, niekto iný objavuje ďalší kúsok našej dávnej histórie, ktorý nám odhalí viac o svete, ktorý kedysi bol. Tento príbeh nás všetkých povzbudzuje k tomu, aby sme sa pozorne pozerali na svet okolo nás, lebo nikdy nevieme, aké tajomstvá môžeme objaviť v našich vlastných záhradách.
