Príbeh začal oveľa skôr, než vyšiel na verejnosť. V roku 1997 staval akýsi John Lambert na svojej záhrade plot, keď vykopal čosi podivné. Zvláštnu dlhú kosť. Uložil ju do kôlne a až v roku 2013 si na ňu spomenul. Po šokujúcom odhalení sa John rozhodol darovať ju múzeu vo Veľkej Británii.
V posledných rokoch urobili amatérski paleontológovia množstvo významných objavov, vrátane skamenelín doteraz neznámeho druhu dinosaura v Argentíne a pozostatkov nového druhu lietajúceho plaza v Anglicku. Nad všetkými týmito objavmi ale vyčnieva objav kosti pliosaura v Suffolku. Príbeh nálezu, a nakoniec aj darovanie dinosaurej kosti je fascinujúci a poučný. V istom smere totiž vrhá svetlo na význam amatérskych paleontológov v oblasti výskumu dinosaurov.
Bohatstvo skryté skoro dve desaťročia v záhradnej kôlni
Keď John podivnú kosť na svojej záhrade objavil, nevedel, komu patrí. O históriu sa síce nezaujímal, pracoval v oblasti ako IT, ale paleontológia bola jeho koníčkom. Navyše údajne na univerzite študoval geológiu, takže hoci nevedel, koho kosť to vlastne našiel, uvedomoval si výnimočnosť svojho nálezu. So ženou sa zahradničeniu venovali dlho a s láskou, ale žiadny podobný objav doteraz nezaznamenali.
Skamenelú kosť preto uložil do svojej kôlne v Suffolku a po dlhú dobu sa nedostal k jej preskúmaniu. V kôlni potom kosť zostala nasledujúcich 16 rokov, Lambert ju občas ukázal priateľom a rodine, ale inak ju držal v tajnosti. Až pri náhodnom stretnutí s paleontológom na miestnom veľtrhu skamenelín si uvedomil, že by kosť mohla mať vedecký význam.
Odborníci z Ipswichského múzea nakoniec vyhlásili, že ide o kosť 250 miliónov rokov starého pliosaura. Pliosaurus bol vzdialeným príbuzným súčasného jaštera, bol veľmi rýchly a divoký. Jeho končatiny sa podobali pádlam, takže výborne a efektívne plával. Ako korisť mal ryby, žraloky a dinosaury a fosílne exempláre boli nájdené v Afrike, Austrálii, Číne a Amerike.
Na dokument o pliosaurovi sa pozrite tu:
Kosť morského zabijaka pochovaná milióny rokov v krajine
Po konzultácii s paleontológom sa Lambert rozhodol kosť darovať Ipswichskému múzeu v Suffolku. Kosť, ktorá bola nakoniec identifikovaná ako časť stehennej kosti pliosaura, morského plaza žijúceho v období jury, bola kurátorom múzea označená za významný objav. Nestáva sa totiž každý deň, aby niekto našiel kosť morského zabijaka vo veku dinosaura pri sebe doma. Lampertov náhodný objav je dôkazom významu amatérskych paleontológov v oblasti výskumu dinosaurov. Odborníci z Ipswichského múzea zistili, že pliosaurus nebol pôvodným obyvateľom anglického mora, čo robí nález ešte záhadnejším.
Zatiaľ čo profesionálni paleontológovia môžu mať prístup k pokročilejším nástrojom a prostriedkom, amatérski nadšenci majú často bystré oko pre pozorovanie skamenelín a vášeň pre túto tému, ktoré môžu viesť k dôležitým objavom, ako je napríklad táto viac ako 40-centimetrová kosť, ktorá zrejme pochádza z pliosaurovej hornej končatiny .
Budúcnosť výskumu dinosaurov
Objav plesiosaurej kosti v Hastingsovej záhrade je pripomienkou toho, že sa o prehistorickom svete ešte stále môžeme veľa dozvedieť. Napriek tomu, že dinosaury vyhynuli už pred miliónmi rokov, štúdium ich fosílií stále prináša nové poznatky o ich správaní, anatómii a evolúcii. Úsmevné je, že John sa s preskúmaním kosti skutočne neponáhľal. Ako povedal: „Vyzeralo to ako naozaj veľká kosť, ktorá bola nesmierne ťažká, a ja som si poznamenal, že ju vezmem na identifikáciu, ale nikdy som to neurobil. Potom som si jedného dňa povedal: „Čo sa s tou kosťou stalo?“ a našiel som ju v dielni. Zavolal som do múzea a oni mi povedali: „Prineste ju, radi sa na ňu pozrieme,“ spomína po 16 rokoch John. S rozvojom technológií a zvyšujúcim sa záujmom o paleontológiu je pravdepodobné, že budeme aj naďalej svedkami dôležitých objavov, ktoré urobia ako profesionáli, tak amatéri. Či už na záhrade alebo v odľahlej púšti, ďalší veľký dinosaurí objav môže byť za rohom.
Zdroj: www.dailymail.co.uk, www.bbc.com, en.wikipedia.org/wiki/Pliosaurus
John Lambertov príbeh s kostí pliosaura, objavenou priamo v jeho záhrade, je nielen fascinujúci, ale aj inšpiratívny. Pripomína nám, že históriu a prírodné tajomstvá môžeme objavovať aj v najobyčajnejších situáciách a na nečakaných miestach. Tento nález nie je len o objave starobylého pliosaura, ale aj o význame pozornosti a zvedavosti v našom každodennom živote.
Johnova vášeň pre paleontológiu a jeho rozhodnutie darovať kosť múzeu ukazuje, ako môže jedinec prispieť k vedeckému poznaniu. Jeho príbeh tiež podčiarkuje, aké dôležité je, aby sme sa venovali svojim záujmom a koníčkom, pretože nikdy nevieme, kedy a ako môžu byť pre spoločnosť prospešné.
Johnova skúsenosť tiež poukazuje na význam amatérskych paleontológov vo vedeckom svete. Ich zvedavosť a hľadanie v neznámom môžu viesť k objavom, ktoré by profesionálni vedci možno prehliadli. V tomto prípade, kosť, ktorá ležala nevšimnutá v záhradnej kôlni počas rokov, sa stala kľúčom k novým informáciám o pravekej minulosti.
Na záver, tento príbeh nám pripomína, že objavovanie minulosti nie je len doménou profesionálov. Každý z nás môže byť objaviteľom, stačí byť zvedavý a otvorený novým poznatkom. Môžeme tak objaviť nie len fascinujúce artefakty, ale aj nové stránky histórie a prírody. A kto vie, možno aj vo vašej záhrade či na vašich prechádzkach čaká nejaký nesmierne vzácny a vzrušujúci objav!
John Lambert nás učí, že veda a objavovanie sú prístupné každému, a že každý z nás môže mať svoj vlastný príbeh objavu, ktorý rozšíri naše chápanie sveta. Takže, nebojte sa vydať na vlastné dobrodružstvá objavovania, pretože práve tam môžu čakať najúžasnejšie príbehy a objavy.
