Dôchodca menom John Lambert si v roku 1997 myslel, že stavia na svojej záhrade obyčajný plot. Keď sa však pustil do kopania, zrazu mu lopata narazila na podivný kus skaly, ktorý sa na prvý pohľad javil ako skamenená kosť. Bol presvedčený, že ide o niečo nezvyčajné, no nemal istotu, ku komu alebo čomu by mohla táto zvláštna nájdená „kosť“ patriť. Ako IT špecialista s miernym záujmom o paleontológiu však vedel, že ide o pozoruhodný objav. Napriek tomu ho ďalšie povinnosti odsunuli bokom a nález nakoniec skončil zabudnutý v kôlni na dlhých 16 rokov. Až v roku 2013 si spomenul, že sa mu v dielni povaľuje záhadná fosília, a rozhodol sa nechať ju preskúmať odborníkmi – výsledok ho ohromil a vzbudil pozornosť paleontologickej komunity v celej Veľkej Británii.
Prvé stretnutie s prehistóriou
John bol vždy praktický typ človeka. Záhradu v Suffolku mal starostlivo udržiavanú, dlhé roky sa so svojou manželkou venovali pestovaniu kvetov a zeleniny. Na univerzite študoval geológiu, ale vtedy ho živo zaujímala skôr jej technická stránka. Pri stavbe plotu v roku 1997 narazil na čudnú, veľmi tvrdú a pozdĺžnu kosť. Hoci vedel, že pôjde o niečo historicky hodnotné, domáce práce, rodina a zamestnanie mu nedovolili hneď sa pustiť do hĺbkovej analýzy.
Bez veľkých ceremónií fosíliu očistil a položil ju na poličku v kôlni, kde ju roky ukazoval len priateľom a rodine. Tí síce jej význam laicky obdivovali, no nikto netušil, že v rukách držia pozostatok dávneho morského tvora, ktorý obýval našu planétu v dobách, keď po zemi pobehovali dinosaury a moria brázdili obrovské dravé plazy.
Náhoda, ktorá zmenila všetko
Ako to už býva, dôležitým momentom sa stalo náhodné stretnutie. John sa raz zúčastnil miestneho veľtrhu skamenelín, kde sa rozprával s odborníkom na paleontológiu a neformálne mu spomenul kosť vo svojej kôlni. Paleontológ ho vyzval, aby mu tento zvláštny predmet priniesol ukázať, keďže práve takéto nálezy môžu byť pre vedcov nesmierne cenné. John teda oprášil vzácny kus, ktorý takmer dve desaťročia odpočíval medzi náradím, a predstavil ho odbornému oku.
Odborníci z Ipswichského múzea v Suffolku na základe tvaru, veku a charakteristických znakov nakoniec usúdili, že ide o časť stehennej kosti pliosaura. Bol to jeden z najpozoruhodnejších nálezov v tejto oblasti za posledné roky. John si uvedomil, že má v rukách dôležitú fosíliu, ktorá by mohla priniesť nové poznatky o prehistorických ekosystémoch, a preto sa rozhodol venovať ju múzeu.
Pliosaurus: keď more ovládali obrie dravce
Pliosaury, k torým podľa odborníkov patril aj tento fosílny kúsok, žili v období jury (približne pred 145 až 201 miliónmi rokov, niektoré zdroje uvádzajú až 250 miliónov rokov pre príbuzné druhy) a patrili k najnebezpečnejším morským dravcom svojej doby. Boli to obrovské plazy s mohutnými hlavami a silnými čeľusťami vybavenými ostrými zubami. Končatiny v tvare „plutiev“ im slúžili podobne ako pádla, vďaka ktorým sa rýchlo pohybovali vo vode.
Tieto morské jaštery nepohrdli rybami, žralokmi a dokonca ani inými dinosaurami, ktoré sa odvážili vstúpiť do morského prostredia. Ich fosílne pozostatky sa objavili nielen v Anglicku, ale aj v Afrike, Austrálii, Číne či v Severnej a Južnej Amerike. Napriek tomu, že Británia je známa mnohými paleontologickými lokalitami (najmä v južnom Anglicku, kde sú slávne jurské útesy), nie je úplne bežné natrafiť na kosť morského plaza priamo v záhrade.
Tajomstvo kosti zo Suffolku
Jedným z najprekvapivejších aspektov tohto prípadu je, že pliosaurie fosílie sa v danej oblasti vyskytujú vzácne. Múzejní kurátori preto upozornili, že nález takto zachovanej kosti v Suffolku ukazuje, že geologická a paleontologická minulosť regiónu môže skrývať ešte mnoho nečakaných tajomstiev.
Zachovaná kosť dosahovala dĺžku okolo 40 centimetrov a vážila niekoľko kilogramov. Keďže bola objavená relatívne blízko povrchu, je pôsobivé, že odolala tlaku pôdy a iným prírodným vplyvom po tak dlhý čas. Priama príčina, prečo sa kosť ocitla práve v tejto oblasti, sa môže spájať s geologickými zmenami, keď morské dno ustúpilo a časti kostí pravekých tvorov mohli byť premiestnené do rozličných častí krajiny.
Amatérski paleontológovia vo svetle reflektorov
Podobné príbehy, aký zažil John Lambert, sú krásnym príkladom toho, aký význam môžu mať amatérski nadšenci a ich náhodné objavy pre vedu. Profesionálni paleontológovia síce disponujú pokročilými technológiami a prístupom k veľkým výskumným projektom, no amatéri bývajú častokrát prví, ktorí niečo zaujímavé nájdu priamo vo svojom okolí. Stačí trochu zvedavosti, šťastia a ochoty o náleze komunikovať s odborníkmi.
Ako uvádza sám John, najväčšia irónia spočívala v tom, že bol zhodou okolností geológ a IT pracovník, no kosť 16 rokov prakticky ignoroval. Tú len občas ukázal známym, ktorí sa pri návšteve záhrady čudovali, čo za neobyčajný „kameň“ to má v kôlni. Až keď sa stretol so skutočným paleontológom, naplno si uvedomil, že môže držať jeden z kľúčov k spoznaniu časti prehistórie, ktorá zostáva v mnohých ohľadoch záhadou.
Miesto v múzeu a ďalší výskum
Po potvrdení vedeckej hodnoty nálezu bolo rozhodnuté, že kosť nájde domov v Ipswichskom múzeu. Odborníci môžu ďalej skúmať jej presné parametre, snažiť sa zistiť bližšie informácie o veku a druhu pliosaura, ktorému patrila, a následne ju prezentovať verejnosti ako ukážku fascinujúcej histórie tejto planéty.
Paleontológovia sa domnievajú, že ďalšie výskumy v regióne by mohli odhaliť viac podobných pokladov. Keďže geologická mapa Británie je veľmi pestrá a sedimenty ukrývajú rozličné vrstvy z rôznych období, nie je vylúčené, že ďalšie dôležité nálezy ležia zakopané priamo v zadných dvoroch rodinných domov, len čakajú na správnu chvíľu a zvedavého majiteľa lopaty.
Budúcnosť paleontológie: veľké otázky i možné prekvapenia
Objav kosti pliosaura v Suffolku potvrdzuje, že ani moderná doba neodhalila všetko, čo Zem skrýva. V posledných desaťročiach sme boli svedkami množstva významných paleontologických zistení – od objavov nových druhov dinosaurov v Argentíne či Afrike až po identifikáciu doteraz nepoznaných druhov lietajúcich plazov v Anglicku. Záujem o evolúciu a dávny život sa stále zvyšuje, k čomu prispievajú aj nové technológie (napríklad 3D skenovanie či detailná analýza izotopov), ktoré dokážu pomôcť presnejšie popísať fosílne nálezy.
John Lambert sa dnes už iba pousmeje nad tým, že mu 16 rokov trvalo, kým kúsok kosti doniesol na identifikáciu. „Vyzerala ako nesmierne ťažký kameň, ale vedel som, že je to fosília. Len som to stále odkladal. A keď som napokon zavolal do múzea, boli radi, že ju môžu preskúmať,“ opisuje s úsmevom John. To, čo sa na prvý pohľad javilo ako zanedbateľný kus horniny, sa nakoniec ukázalo byť vzácnou súčasťou našej prírodnej histórie.
Dokument a odkaz pre nadšencov
Pre tých, ktorí by sa o pliosauroch radi dozvedeli viac, stojí za to pozrieť si krátky dokument dostupný na YouTube (odkaz: Dokument o pliosaurovi). Poskytuje pútavý vhľad do sveta pravekých morských predátorov a ponúka predstavu o tom, ako desivo vyzerali tieto obrovské plazy, ktoré kedysi vládli oceánom.
Objav, ktorý sa začal v Johnovej záhrade, tak pripomína, že svet paleontológie je prístupný nielen vedcom, ale aj širokej verejnosti. Niekedy stačí trocha zvedavosti a trpezlivosti, aby sme prispeli k objavovaniu našej pravekej minulosti. A hoci väčšina z nás nenájde v záhone kosť prehistorického plaza, tento príbeh je jasným dôkazom, že aj obyčajný záhradkársky projekt môže priviesť k vedeckému prevratu, ak človek dokáže rozpoznať a nezahodiť do zabudnutia to, na čo pri práci natrafí.
Zdroj: dotyk.cz, www.dailymail.co.uk, www.bbc.com, en.wikipedia.org/wiki/Pliosaurus
